Pomôcť pri identifikácii odberateľov ohrozených energetickou chudobou by mohlo priradenie jedinečného identifikačného kódu pre každého účastníka trhu.
Autor TASR
Bratislava 25. januára (TASR) - Pred energetickou chudobou by mohla ohrozených obyvateľov Slovenska pomôcť ochrániť optimalizácia dodávkových a sieťových taríf, ponuka bezplatných splátkových kalendárov a energetického poradenstva či zákaz podomového predaja energií. Vyplýva to z koncepcie na ochranu odberateľov, spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby z dielne Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorú v stredu schválila vláda.
"Hlavným cieľom predkladaného návrhu koncepcie nie je navrhnúť a implementovať krátkodobé a okamžité opatrenia od 1. januára 2023 na pomoc domácnostiam pri zmiernení vplyvov prebiehajúcej krízovej situácie v energetike," uviedol ÚRSO v materiáli. Predložený návrh koncepcie je súborom odporúčaní, ktoré by mali v strednodobom horizonte zvýšiť mieru dlhodobej udržateľnej dostupnosti energií a pitnej vody pre sociálne zraniteľné domácnosti.
K ďalším navrhovaným opatreniam schválenej koncepcie patrí napríklad aj ochrana pred vypnutím dodávok energií a vody počas zimnej sezóny či zavedenie pravidiel, umožňujúcich všetkým domácnostiam, teda aj tým, ktoré nie sú v priamom zmluvnom vzťahu s dodávateľom, prihlásiť sa k regulácii.
Pomôcť pri identifikácii odberateľov ohrozených energetickou chudobou by mohlo priradenie jedinečného identifikačného kódu pre každého účastníka trhu. Vznikne tak možnosť využitia registra odberateľov elektriny aj pre porovnanie identifikátora s vybranými socioekonomickými parametrami odberateľa. Vytvoril by sa tak jednotný register odberateľov elektriny ohrozených energetickou chudobou.
Domácnosť je podľa návrhu metodiky ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po odpočítaní celkových nákladov na energie a vodu od celkového disponibilného príjmu zostanú finančné zdroje v určenej výške, napríklad v porovnaní voči hodnote životného minima. Okrem toho je možné pri posudzovaní celkových nákladov domácnosti na energie a dodávku pitnej vody zohľadniť aj hodnotu základného energetického štandardu. To by pomohlo vylúčiť domácnosti, ktoré by síce vynakladali na energie a vodu významný podiel príjmov, ale objektívne nie sú ohrozené príjmovou chudobou.
Pokiaľ by sa určila hodnota zostatkových disponibilných finančných zdrojov vo výške 1,5-násobku životného minima, v takomto prípade by bolo možné podľa modelového príkladu ÚRSO za ohrozených energetickou chudobou označiť približne 24 % domácností na Slovensku.
ÚRSO navrhol vytvorenie nadrezortnej komisie, ktorá by sa zamerala na vytvorenie konkrétnej definície energetickej chudoby, identifikáciu a prípravu novelizácie legislatívy potrebnej na implementáciu návrhov schválených v koncepcii či na finančné a materiálne zabezpečenie opatrení vybraných na realizáciu.
"Hlavným cieľom predkladaného návrhu koncepcie nie je navrhnúť a implementovať krátkodobé a okamžité opatrenia od 1. januára 2023 na pomoc domácnostiam pri zmiernení vplyvov prebiehajúcej krízovej situácie v energetike," uviedol ÚRSO v materiáli. Predložený návrh koncepcie je súborom odporúčaní, ktoré by mali v strednodobom horizonte zvýšiť mieru dlhodobej udržateľnej dostupnosti energií a pitnej vody pre sociálne zraniteľné domácnosti.
K ďalším navrhovaným opatreniam schválenej koncepcie patrí napríklad aj ochrana pred vypnutím dodávok energií a vody počas zimnej sezóny či zavedenie pravidiel, umožňujúcich všetkým domácnostiam, teda aj tým, ktoré nie sú v priamom zmluvnom vzťahu s dodávateľom, prihlásiť sa k regulácii.
Pomôcť pri identifikácii odberateľov ohrozených energetickou chudobou by mohlo priradenie jedinečného identifikačného kódu pre každého účastníka trhu. Vznikne tak možnosť využitia registra odberateľov elektriny aj pre porovnanie identifikátora s vybranými socioekonomickými parametrami odberateľa. Vytvoril by sa tak jednotný register odberateľov elektriny ohrozených energetickou chudobou.
Domácnosť je podľa návrhu metodiky ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po odpočítaní celkových nákladov na energie a vodu od celkového disponibilného príjmu zostanú finančné zdroje v určenej výške, napríklad v porovnaní voči hodnote životného minima. Okrem toho je možné pri posudzovaní celkových nákladov domácnosti na energie a dodávku pitnej vody zohľadniť aj hodnotu základného energetického štandardu. To by pomohlo vylúčiť domácnosti, ktoré by síce vynakladali na energie a vodu významný podiel príjmov, ale objektívne nie sú ohrozené príjmovou chudobou.
Pokiaľ by sa určila hodnota zostatkových disponibilných finančných zdrojov vo výške 1,5-násobku životného minima, v takomto prípade by bolo možné podľa modelového príkladu ÚRSO za ohrozených energetickou chudobou označiť približne 24 % domácností na Slovensku.
ÚRSO navrhol vytvorenie nadrezortnej komisie, ktorá by sa zamerala na vytvorenie konkrétnej definície energetickej chudoby, identifikáciu a prípravu novelizácie legislatívy potrebnej na implementáciu návrhov schválených v koncepcii či na finančné a materiálne zabezpečenie opatrení vybraných na realizáciu.