Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pre rok 2017 sa hrubý dlh aktuálne odhaduje na úrovni 51 percent hrubého domáceho produktu.
Autor TASR
Bratislava 15. novembra (TASR) - Aktuálny návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky zahŕňa opatrenia, ktoré povedú k zníženiu zadlženia Slovenska mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy od roku 2019. V rovnakom roku sa očakáva aj zreteľný pokles deficitu smerom k vyrovnanému rozpočtu, ktorý bude vytvárať nižšiu potrebu financovania dlhu emisiami dlhopisov. Konštatuje to Ministerstvo financií (MF) SR v zdôvodnení výšky dlhu a návrhu opatrení na jeho zníženie, ktoré dnes schválila vláda.
Pokiaľ sa hrubý verejný dlh SR nachádza nad hranicou 50 % hrubého domáceho produktu (HDP), rezort financií má podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti povinnosť zaslať Národnej rade (NR) SR jeho zdôvodnenie. Podľa najnovšej, októbrovej notifikácie Eurostatu predstavoval slovenský dlh ku koncu minulého roka 51,8 % HDP. Nachádzal sa tak v prvom sankčnom pásme 50 až 53 % HDP.
V porovnaní s rokom 2015 došlo vlani podľa ministerstva k medziročnému poklesu dlhu v pomere k HDP o 0,5 percentuálneho bodu (p.b.). "Na pokles dlhu v roku 2016 pozitívne vplýval predovšetkým rast nominálneho HDP, pokles schodku verejnej správy na 2,2 % HDP a mierny pokles zadlženia ostatných subjektov verejnej správy," priblížil rezort.
Pre rok 2017 sa hrubý dlh aktuálne odhaduje na úrovni 51 % HDP. Pod jeho medziročný pokles o 0,8 p.b. sa podľa MF podpisuje reálny rast ekonomiky spolu s oživením inflácie a aktivitami Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré prispievajú k zníženiu úrokových nákladov o 0,3 p.b. "Vzhľadom na pokračujúcu konsolidáciu sa od roku 2018 predpokladá dosiahnutie primárneho prebytku salda verejnej správy, ktorý spolu s prognózou nominálneho rastu HDP prispeje k ďalšiemu poklesu dlhu," avizuje ministerstvo.
K ďalšiemu poklesu dlhu výrazne nižšie pod sankčné pásma, výhľadovo na úroveň 45,4 % HDP v roku 2020, prispeje podľa MF okrem intenzívnejšieho rastu ekonomiky aj predpokladaný návrat inflácie smerom k 2 %. Ku koncu prognózy sa preto dlh očakáva bezpečne pod dolným sankčným pásmom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, dodáva v materiáli rezort financií.
Pokiaľ sa hrubý verejný dlh SR nachádza nad hranicou 50 % hrubého domáceho produktu (HDP), rezort financií má podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti povinnosť zaslať Národnej rade (NR) SR jeho zdôvodnenie. Podľa najnovšej, októbrovej notifikácie Eurostatu predstavoval slovenský dlh ku koncu minulého roka 51,8 % HDP. Nachádzal sa tak v prvom sankčnom pásme 50 až 53 % HDP.
V porovnaní s rokom 2015 došlo vlani podľa ministerstva k medziročnému poklesu dlhu v pomere k HDP o 0,5 percentuálneho bodu (p.b.). "Na pokles dlhu v roku 2016 pozitívne vplýval predovšetkým rast nominálneho HDP, pokles schodku verejnej správy na 2,2 % HDP a mierny pokles zadlženia ostatných subjektov verejnej správy," priblížil rezort.
Pre rok 2017 sa hrubý dlh aktuálne odhaduje na úrovni 51 % HDP. Pod jeho medziročný pokles o 0,8 p.b. sa podľa MF podpisuje reálny rast ekonomiky spolu s oživením inflácie a aktivitami Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré prispievajú k zníženiu úrokových nákladov o 0,3 p.b. "Vzhľadom na pokračujúcu konsolidáciu sa od roku 2018 predpokladá dosiahnutie primárneho prebytku salda verejnej správy, ktorý spolu s prognózou nominálneho rastu HDP prispeje k ďalšiemu poklesu dlhu," avizuje ministerstvo.
K ďalšiemu poklesu dlhu výrazne nižšie pod sankčné pásma, výhľadovo na úroveň 45,4 % HDP v roku 2020, prispeje podľa MF okrem intenzívnejšieho rastu ekonomiky aj predpokladaný návrat inflácie smerom k 2 %. Ku koncu prognózy sa preto dlh očakáva bezpečne pod dolným sankčným pásmom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, dodáva v materiáli rezort financií.
