Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Počet povolených reštrukturalizácií klesol už štvrtý rok za sebou.
Autor TASR
Bratislava 9. januára (TASR) – V minulom roku bolo na Slovensku vyhlásených 255 konkurzov a povolených iba 14 reštrukturalizácií podnikateľských subjektov. Ako vyplýva z údajov analytickej spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK), v medziročnom porovnaní s rokom 2017, v ktorom bolo vyhlásených 223 konkurzov, ich počet v roku 2018 vzrástol o 14,35 %. Počet povolených reštrukturalizácií sa v porovnaní so 49 povolenými reštrukturalizáciami v roku 2017 medziročne znížil až o 71,43 %.
"Napriek tomu, že počet vyhlásených konkurzov po trojročnom období klesania v roku 2018 prvýkrát vzrástol, bol po roku 2017 druhý najnižší od roku 2009," uvádza hlavná analytička spoločnosti Jana Marková. Hoci sa kondícia slovenskej ekonomiky zlepšovala, na trhu pôsobili firmy, ktoré sa dostali do úpadku, či už z dôvodu prvotnej alebo druhotnej platobnej neschopnosti a začali svoju nepriaznivú finančnú situáciu riešiť.
"Negatívne vnímame skutočnosť, že aj napriek novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá ustanovila od 1. januára 2018 zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, súdy v roku 2018 zastavili 176 konkurzných konaní pre nedostatok majetku, čo v porovnaní s rokom 2017 so 121 rozhodnutiami predstavuje nárast o 45,45 %. Znamená to, že majetok úpadcov nepostačoval ani na úhradu nákladov konkurzu. O tri percentá narástol počet rozhodnutí súdov o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď síce 103 dlžníkov disponovalo prostriedkami na úhradu nákladov konkurzu, ale ich majetok nepostačoval na úhradu pohľadávok proti podstate. Od 224 dlžníkov tak veritelia nedostali ani euro zo svojich pohľadávok," upozorňuje Marková.
Počet povolených reštrukturalizácií klesol už štvrtý rok za sebou. V minulom roku ich bolo povolených najmenej za posledných desať rokov, pričom medziročná miera poklesu až o 71,43 % je historicky najväčšia. Vlani nebola povolená žiadna reštrukturalizácia v štyroch mesiacoch. Za hlavný dôvod poklesu počtu povolených reštrukturalizácií považuje spoločnosť legislatívnu zmenu v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Od konca apríla 2015 sa výrazne sprísnili podmienky pre riešenie úpadku dlžníka reštrukturalizáciou. Zaviedli sa minimálne 50-percentná miera uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov a zákaz rozdeľovať zisk vyprodukovaný dlžníkom po skončení reštrukturalizácie až do uhradenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v plnej výške. Slovenská republika má jednu z najvyšších mier uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii v porovnaní s inými krajinami.
"Napriek tomu, že počet vyhlásených konkurzov po trojročnom období klesania v roku 2018 prvýkrát vzrástol, bol po roku 2017 druhý najnižší od roku 2009," uvádza hlavná analytička spoločnosti Jana Marková. Hoci sa kondícia slovenskej ekonomiky zlepšovala, na trhu pôsobili firmy, ktoré sa dostali do úpadku, či už z dôvodu prvotnej alebo druhotnej platobnej neschopnosti a začali svoju nepriaznivú finančnú situáciu riešiť.
"Negatívne vnímame skutočnosť, že aj napriek novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá ustanovila od 1. januára 2018 zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, súdy v roku 2018 zastavili 176 konkurzných konaní pre nedostatok majetku, čo v porovnaní s rokom 2017 so 121 rozhodnutiami predstavuje nárast o 45,45 %. Znamená to, že majetok úpadcov nepostačoval ani na úhradu nákladov konkurzu. O tri percentá narástol počet rozhodnutí súdov o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď síce 103 dlžníkov disponovalo prostriedkami na úhradu nákladov konkurzu, ale ich majetok nepostačoval na úhradu pohľadávok proti podstate. Od 224 dlžníkov tak veritelia nedostali ani euro zo svojich pohľadávok," upozorňuje Marková.
Počet povolených reštrukturalizácií klesol už štvrtý rok za sebou. V minulom roku ich bolo povolených najmenej za posledných desať rokov, pričom medziročná miera poklesu až o 71,43 % je historicky najväčšia. Vlani nebola povolená žiadna reštrukturalizácia v štyroch mesiacoch. Za hlavný dôvod poklesu počtu povolených reštrukturalizácií považuje spoločnosť legislatívnu zmenu v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Od konca apríla 2015 sa výrazne sprísnili podmienky pre riešenie úpadku dlžníka reštrukturalizáciou. Zaviedli sa minimálne 50-percentná miera uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov a zákaz rozdeľovať zisk vyprodukovaný dlžníkom po skončení reštrukturalizácie až do uhradenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v plnej výške. Slovenská republika má jednu z najvyšších mier uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii v porovnaní s inými krajinami.
