Attack on Prime Minister
News in English
Žiadna politická sila nevylučuje zemný plyn ako prechodné palivo na ceste k dlhodobému znižovaniu emisií.
Autor TASR
Bratislava 3. februára (TASR) - Koaličné aj opozičné strany sa zhodujú na rozvoji obnoviteľných zdrojov energie (OZE), aj na dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce (EMO). Rozdeľuje ich naopak názor na budúcnosť jadrovej energie a zemného plynu. Proti energetickej chudobe chcú bojovať, väčšine však chýba konkrétna predstava.
Vyplýva to z analýzy portálu euractiv.sk, prezentovanej v pondelok na workshope "Klíma a energetika vo voľbách 2020: Ako vidia Európsky ekologický dohovor slovenskí politici?" v Bratislave.
Podľa nej sa k záväzku dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 hlási väčšina analyzovaných strán a hnutí vo vládnej koalícii aj opozícii. Výnimky tvoria koaličná SNS, ktorej postoj nie je známy a opozičná SaS, ktorej postoj je nejasný, konštatuje štúdia. Aj tieto politické sily však hovoria o potrebe znižovať emisie.
Tieto rozdiely sa podľa analýzy priamočiaro nepremietajú do názorov na zavedenie uhlíkového cla na hraniciach EÚ. Na Slovensku so zavedením európskeho uhlíkového cla súhlasia SaS, Sme rodina a OĽaNO, mimoparlamentné strany PS/Spolu a KDH a vládna strana Smer-SD. Nejasný postoj má mimoparlamentná strana Za ľudí, názor SNS nie je známy.
Všetky analyzované strany a hnutia podporujú rozvoj OZE, široký konsenzus je na budovaní ďalších zdrojov pre solárnu energiu, predovšetkým lokálnych. Viaceré politické sily sa prikláňajú k rozvoju veternej energie (SaS, Sme rodina, Za ľudí a PS/Spolu), bioplynu (SaS, SNS, KDH) a geotermálnej energie (Za ľudí, OĽaNO).
V prípade všetkých OZE si však strany uvedomujú nutnosť verejnej akceptovateľnosti (SaS, Sme rodina). Väčšina strán a hnutí zároveň poukazuje na negatívnu skúsenosť s dopadom využívania solárnej energie, malých vodných elektrární a biomasy na ceny energií (SaS, Sme rodina, OĽaNO, Smer-SD) a na životné prostredie (SaS, Za ľudí, KDH, PS/Spolu). Chcú tomu v budúcnosti zabrániť.
Podľa analýzy si všetky politické sily želajú dostavbu tretieho a štvrtého bloku EMO a zároveň takmer všetky kritizujú navyšovanie rozpočtu dostavby a odklad dokončenia. Za nový jadrový zdroj sa vyslovujú SNS a Sme rodina, ktorá hovorí o experimentálnych technológiách. Smer-SD ho z pozície štátu podporuje podmienečne. K novému zdroju sa kriticky vyjadrujú SaS, Za ľudí, OĽaNO a PS/Spolu. KDH naň nemá vyhranený názor.
Žiadna politická sila nevylučuje zemný plyn ako prechodné palivo na ceste k dlhodobému znižovaniu emisií a všetky politické sily s výnimkou SNS považujú za odôvodnené verejné investície do infraštruktúry na úrovni medzinárodnej prepravy plynu. SaS a OĽaNO však na distribučnej úrovni spochybňujú pripravovanú dotačnú schému na výmenu kotlov za plynové (tzv. kotlíkové dotácie), KDH ich chce prehodnotiť. PS/Spolu pre investíciu do infraštruktúry stanovuje podmienku dekarbonizácie plynárenstva.
Takmer všetky politické sily sa podľa analýzy hlásia k cieľu zvýšiť tempo obnovy budov, ktorý navrhuje Európska komisia. Za ľudí, PS/Spolu a KDH vyčíslili konkrétny cieľ pre Slovensko. O obnove budov nehovorí SNS, aj tá však považuje za prioritu energetickú efektívnosť v stavebníctve. Možnosti financovania obnovy budov vidia strany a hnutia vo verejných prostriedkoch (eurofondy a štátny rozpočet), SaS, OĽaNO, PS/Spolu a Smer-SD aj v trhových mechanizmoch (garantované energetické služby) a Sme rodina navyše aj v uvoľnení dlhových pravidiel.
Boj proti energetickej chudobe považujú podľa analýzy za dôležitý skoro všetky strany a hnutia. Niektoré chcú zaviesť nové špeciálne mechanizmy (SaS a Za ľudí - predplatné na spotrebu, Sme rodina - cenový strop, PS/Spolu - kompenzácie, OĽaNO - konzultácie a finančný bonus). Iné sa spoliehajú na existujúce nástroje (KDH, Smer-SD).
Portál euractiv.sk si dal za cieľ analyzovať postoje strán a hnutí, ktoré majú v posledných dvoch prieskumoch verejnej mienky od agentúr Focus a AKO volebné preferencie na úrovni aspoň 5 %. Portál vychádzal z programov strán a hnutí, z pološtruktúrovaných rozhovorov s ich gestormi pre energetiku a klímu, ktorí v nadchádzajúcich voľbách aj kandidujú, prípadne z emailovej komunikácie s nimi. Uvedené názory konfrontoval s prieskumom zelených organizácií Klimatický dotazník 2020.
Pološtruktúrované rozhovory poskytli na analýzu Karol Galek (SaS), Štefan Holý (Sme rodina), Liliana Rástocká (Za ľudí), Eduard Heger (OĽaNO), Erik Baláž (PS/Spolu), Caroline Líšková (KDH) a Peter Žiga (Smer-SD). Koaličná SNS zverejnila svoj program, na otázky euractive.sk však neodpovedala. Kotlebovci – ĽSNS nezverejnili program, ani neodpovedali na otázky portálu, v analýze preto ich názory nie sú zohľadnené.
Vyplýva to z analýzy portálu euractiv.sk, prezentovanej v pondelok na workshope "Klíma a energetika vo voľbách 2020: Ako vidia Európsky ekologický dohovor slovenskí politici?" v Bratislave.
Podľa nej sa k záväzku dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 hlási väčšina analyzovaných strán a hnutí vo vládnej koalícii aj opozícii. Výnimky tvoria koaličná SNS, ktorej postoj nie je známy a opozičná SaS, ktorej postoj je nejasný, konštatuje štúdia. Aj tieto politické sily však hovoria o potrebe znižovať emisie.
Tieto rozdiely sa podľa analýzy priamočiaro nepremietajú do názorov na zavedenie uhlíkového cla na hraniciach EÚ. Na Slovensku so zavedením európskeho uhlíkového cla súhlasia SaS, Sme rodina a OĽaNO, mimoparlamentné strany PS/Spolu a KDH a vládna strana Smer-SD. Nejasný postoj má mimoparlamentná strana Za ľudí, názor SNS nie je známy.
Všetky analyzované strany a hnutia podporujú rozvoj OZE, široký konsenzus je na budovaní ďalších zdrojov pre solárnu energiu, predovšetkým lokálnych. Viaceré politické sily sa prikláňajú k rozvoju veternej energie (SaS, Sme rodina, Za ľudí a PS/Spolu), bioplynu (SaS, SNS, KDH) a geotermálnej energie (Za ľudí, OĽaNO).
V prípade všetkých OZE si však strany uvedomujú nutnosť verejnej akceptovateľnosti (SaS, Sme rodina). Väčšina strán a hnutí zároveň poukazuje na negatívnu skúsenosť s dopadom využívania solárnej energie, malých vodných elektrární a biomasy na ceny energií (SaS, Sme rodina, OĽaNO, Smer-SD) a na životné prostredie (SaS, Za ľudí, KDH, PS/Spolu). Chcú tomu v budúcnosti zabrániť.
Podľa analýzy si všetky politické sily želajú dostavbu tretieho a štvrtého bloku EMO a zároveň takmer všetky kritizujú navyšovanie rozpočtu dostavby a odklad dokončenia. Za nový jadrový zdroj sa vyslovujú SNS a Sme rodina, ktorá hovorí o experimentálnych technológiách. Smer-SD ho z pozície štátu podporuje podmienečne. K novému zdroju sa kriticky vyjadrujú SaS, Za ľudí, OĽaNO a PS/Spolu. KDH naň nemá vyhranený názor.
Žiadna politická sila nevylučuje zemný plyn ako prechodné palivo na ceste k dlhodobému znižovaniu emisií a všetky politické sily s výnimkou SNS považujú za odôvodnené verejné investície do infraštruktúry na úrovni medzinárodnej prepravy plynu. SaS a OĽaNO však na distribučnej úrovni spochybňujú pripravovanú dotačnú schému na výmenu kotlov za plynové (tzv. kotlíkové dotácie), KDH ich chce prehodnotiť. PS/Spolu pre investíciu do infraštruktúry stanovuje podmienku dekarbonizácie plynárenstva.
Takmer všetky politické sily sa podľa analýzy hlásia k cieľu zvýšiť tempo obnovy budov, ktorý navrhuje Európska komisia. Za ľudí, PS/Spolu a KDH vyčíslili konkrétny cieľ pre Slovensko. O obnove budov nehovorí SNS, aj tá však považuje za prioritu energetickú efektívnosť v stavebníctve. Možnosti financovania obnovy budov vidia strany a hnutia vo verejných prostriedkoch (eurofondy a štátny rozpočet), SaS, OĽaNO, PS/Spolu a Smer-SD aj v trhových mechanizmoch (garantované energetické služby) a Sme rodina navyše aj v uvoľnení dlhových pravidiel.
Boj proti energetickej chudobe považujú podľa analýzy za dôležitý skoro všetky strany a hnutia. Niektoré chcú zaviesť nové špeciálne mechanizmy (SaS a Za ľudí - predplatné na spotrebu, Sme rodina - cenový strop, PS/Spolu - kompenzácie, OĽaNO - konzultácie a finančný bonus). Iné sa spoliehajú na existujúce nástroje (KDH, Smer-SD).
Portál euractiv.sk si dal za cieľ analyzovať postoje strán a hnutí, ktoré majú v posledných dvoch prieskumoch verejnej mienky od agentúr Focus a AKO volebné preferencie na úrovni aspoň 5 %. Portál vychádzal z programov strán a hnutí, z pološtruktúrovaných rozhovorov s ich gestormi pre energetiku a klímu, ktorí v nadchádzajúcich voľbách aj kandidujú, prípadne z emailovej komunikácie s nimi. Uvedené názory konfrontoval s prieskumom zelených organizácií Klimatický dotazník 2020.
Pološtruktúrované rozhovory poskytli na analýzu Karol Galek (SaS), Štefan Holý (Sme rodina), Liliana Rástocká (Za ľudí), Eduard Heger (OĽaNO), Erik Baláž (PS/Spolu), Caroline Líšková (KDH) a Peter Žiga (Smer-SD). Koaličná SNS zverejnila svoj program, na otázky euractive.sk však neodpovedala. Kotlebovci – ĽSNS nezverejnili program, ani neodpovedali na otázky portálu, v analýze preto ich názory nie sú zohľadnené.
