Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pre TASR to konštatovala riaditeľka Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava (VÚPOP) Jaroslava Sobocká.
Autor TASR
Bratislava 25. mája (TASR) – Jednosmerná orientácia agropodnikateľov na biznis devastuje poľnohospodársku pôdu na Slovensku. Každým rokom zaznamenávame nielen jej úbytok, ale aj jej znehodnotenie, zvýšený výskyt erózií, konštatovala pre TASR riaditeľka Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava (VÚPOP) Jaroslava Sobocká. Navrhuje preto zvýšiť monitorovanie poškodených pôd Pôdnou službou VÚPOP.
"Pôdu znehodnocuje zjednodušený spôsob hospodárenia, podcenenie existujúcich degradačných vplyvov. Inak by sme nemuseli neustále hovoriť o environmentálnych poškodeniach poľnohospodárskej krajiny. Preto navrhujem zvýšiť monitorovanie poškodených pôd s cieľom robiť nápravné opatrenia," povedala TASR. Ďalší vývoj podľa Sobockej môžu ovplyvniť predovšetkým farmári a užívatelia pôdy, ktorí sú zodpovední za uplatňovanie pôdohospodárskych praktík. "Smerovať majú na pôdoochranársky udržateľný manažment, ktorý je v podstate jedinou alternatívou zachovania pôdnych zdrojov do budúcnosti," konštatovala riaditeľka VÚPOP. Poukázala, že na Slovensku jestvuje ešte množstvo prípadov nesprávneho manažmentu pôd.
Slovensko zaznamenalo aj značný úbytok poľnohospodárskej pôdy, keď k 1. januára 2014 evidoval kataster nehnuteľností 2.401.693 ha, kým v roku 1990 bolo v evidencii katastra nehnuteľností o 46.307 ha pôdy viac (2.448.000 ha). V týchto číslach sú okrem fyzických záberov poľnohospodárskej pôdy započítané aj zmeny pri zalesnení.
Zákon z roku 2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v novele z roku 2013 rieši ochranu poľnohospodárskej pôdy v každom katastri. V porovnaní s predchádzajúcim zákonom sa podiel chránených pôd zvýšil z 21 % na 37 %.
"Negatívom je, že časť kvalitných poľnohospodárskych pôd, napríklad na južnom Slovensku, možno zabrať pre nepoľnohospodárske účely bez zaplatenia odvodov," konštatovala riaditeľka VÚPOP. Pozitívom, naopak, podľa Sobockej je, že už nie je možné zaberať najkvalitnejšiu pôdu na území hornatejšieho stredného a východného Slovenska. "V minulosti sa pre účely výstavby zaberali najkvalitnejšie pôdy v katastri, v súčasnosti to možné nie je, keďže najkvalitnejšia pôda v takýchto katastroch je chránená pre poľnohospodárske účely," pripomenula.
Kým v rokoch 2006 až 2009 tvoril záber chránených pôd 25 až 50 %, v rokoch 2010 – 2013, keď bol záber spoplatnený, podiel klesol na 7 – 14 %. Zavedenie spoplatnenia malo podľa Sobockej jasný vplyv na ochranu najkvalitnejších pôd v SR.
Najväčšie úbytky poľnohospodárskej pôdy podľa štatistiky boli v 50. a 60. rokoch po vojne, keď nastala nebývala industrializácia krajiny. Napríklad medzi rokmi 1952 a 1953 došlo k úbytku až 136.000 ha a medzi rokmi 1961 a 1962 došlo k úbytku 36.000 ha. Posledný veľký úbytok je zaznamenaný v roku 1980, keď oproti roku 1979 došlo k úbytku 53.000 ha.
"Pôdu znehodnocuje zjednodušený spôsob hospodárenia, podcenenie existujúcich degradačných vplyvov. Inak by sme nemuseli neustále hovoriť o environmentálnych poškodeniach poľnohospodárskej krajiny. Preto navrhujem zvýšiť monitorovanie poškodených pôd s cieľom robiť nápravné opatrenia," povedala TASR. Ďalší vývoj podľa Sobockej môžu ovplyvniť predovšetkým farmári a užívatelia pôdy, ktorí sú zodpovední za uplatňovanie pôdohospodárskych praktík. "Smerovať majú na pôdoochranársky udržateľný manažment, ktorý je v podstate jedinou alternatívou zachovania pôdnych zdrojov do budúcnosti," konštatovala riaditeľka VÚPOP. Poukázala, že na Slovensku jestvuje ešte množstvo prípadov nesprávneho manažmentu pôd.
Slovensko zaznamenalo aj značný úbytok poľnohospodárskej pôdy, keď k 1. januára 2014 evidoval kataster nehnuteľností 2.401.693 ha, kým v roku 1990 bolo v evidencii katastra nehnuteľností o 46.307 ha pôdy viac (2.448.000 ha). V týchto číslach sú okrem fyzických záberov poľnohospodárskej pôdy započítané aj zmeny pri zalesnení.
Zákon z roku 2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v novele z roku 2013 rieši ochranu poľnohospodárskej pôdy v každom katastri. V porovnaní s predchádzajúcim zákonom sa podiel chránených pôd zvýšil z 21 % na 37 %.
"Negatívom je, že časť kvalitných poľnohospodárskych pôd, napríklad na južnom Slovensku, možno zabrať pre nepoľnohospodárske účely bez zaplatenia odvodov," konštatovala riaditeľka VÚPOP. Pozitívom, naopak, podľa Sobockej je, že už nie je možné zaberať najkvalitnejšiu pôdu na území hornatejšieho stredného a východného Slovenska. "V minulosti sa pre účely výstavby zaberali najkvalitnejšie pôdy v katastri, v súčasnosti to možné nie je, keďže najkvalitnejšia pôda v takýchto katastroch je chránená pre poľnohospodárske účely," pripomenula.
Kým v rokoch 2006 až 2009 tvoril záber chránených pôd 25 až 50 %, v rokoch 2010 – 2013, keď bol záber spoplatnený, podiel klesol na 7 – 14 %. Zavedenie spoplatnenia malo podľa Sobockej jasný vplyv na ochranu najkvalitnejších pôd v SR.
Najväčšie úbytky poľnohospodárskej pôdy podľa štatistiky boli v 50. a 60. rokoch po vojne, keď nastala nebývala industrializácia krajiny. Napríklad medzi rokmi 1952 a 1953 došlo k úbytku až 136.000 ha a medzi rokmi 1961 a 1962 došlo k úbytku 36.000 ha. Posledný veľký úbytok je zaznamenaný v roku 1980, keď oproti roku 1979 došlo k úbytku 53.000 ha.
