Globálny obchod by tak mohol zohrávať svoju úlohu pri redukcii škôd spôsobovaných emisiami, tvrdí Ossa, podľa ktorého je potrebné obchodovať inak, nie menej.
Autor TASR
Ženeva 23. decembra (TASR) - Kúpa lokálne vypestovaného jablka nemusí byť vždy lepšia pre klímu ako kúpa jablka dovezeného zo zhruba 18.000 kilometrov vzdialeného Nového Zélandu. Tvrdí to nová štúdia Svetovej obchodnej organizácie (WTO). TASR o tom informuje na základe správy DPA.
"Došlo k veľkému nedorozumeniu," povedal pre agentúru DPA hlavný ekonóm WTO Ralph Ossa.
Väčšina ľudí si myslí, že regionálny produkt je dobrý pre životné prostredie. To však nemusí byť vždy pravda, ak sa zohľadnia celkové emisie uhlíka. Jablká z Nového Zélandu v zime sú ekologickejšie ako jablká z Nemecka, ktoré sú uložené v chladiarenských skladoch a spotrebúvajú energiu, upozornil Ossa.
Emisie z dopravy tvoria len relatívne malú časť celkových emisií produktu, v prípade potravín je to v priemere 10 %. Veľké rozdiely sú však pri produkcii.
"Ak je pre danú zeleninu alebo ovocie sezóna v inej krajine a nie u nás, kde sa buď pestujú vo vykurovanom skleníku alebo držia v chladiarenskom sklade, potom sú emisie z domácej produkcie mimo sezóny často vyššie ako v inej krajine, kde je sezóna. Takže vôbec nie je pravda, že dovoz je vždy zlý," vyhlásil Ossa.
Globálny obchod by tak mohol zohrávať svoju úlohu pri redukcii škôd spôsobovaných emisiami, tvrdí Ossa, podľa ktorého je potrebné obchodovať inak, nie menej.
"Obchod môže byť dôležitou hybnou silou klimatickej politiky," domnieva sa.
Fungovalo by to prostredníctvom globálnej ceny uhlíka, napríklad poplatku za emisie spôsobené počas výroby.
Podľa simulácie WTO pri globálnej dani z uhlíkových emisií vo výške približne 90 eur za tonu oxidu uhličitého (CO2) by emisie klesli. Viac ako tretinu úspor by priniesol dovoz produktov z krajín, ktoré ich dokážu vyrábať ekologickým spôsobom.
Ceny uhlíka zatiaľ existujú len regionálne, napríklad v Európe. Po zavedení globálnej dane by neekologické výrobky s vysokými emisiami boli drahšie a menej by sa s nimi obchodovalo, zatiaľ čo tzv. zelené výrobky by boli lacnejšie, povedal Ossa.
"Krajiny by sa preto viac špecializovali na produkty, ktoré dokážu vyrábať s relatívne nízkymi emisiami," dodal Ossa.
"Došlo k veľkému nedorozumeniu," povedal pre agentúru DPA hlavný ekonóm WTO Ralph Ossa.
Väčšina ľudí si myslí, že regionálny produkt je dobrý pre životné prostredie. To však nemusí byť vždy pravda, ak sa zohľadnia celkové emisie uhlíka. Jablká z Nového Zélandu v zime sú ekologickejšie ako jablká z Nemecka, ktoré sú uložené v chladiarenských skladoch a spotrebúvajú energiu, upozornil Ossa.
Emisie z dopravy tvoria len relatívne malú časť celkových emisií produktu, v prípade potravín je to v priemere 10 %. Veľké rozdiely sú však pri produkcii.
"Ak je pre danú zeleninu alebo ovocie sezóna v inej krajine a nie u nás, kde sa buď pestujú vo vykurovanom skleníku alebo držia v chladiarenskom sklade, potom sú emisie z domácej produkcie mimo sezóny často vyššie ako v inej krajine, kde je sezóna. Takže vôbec nie je pravda, že dovoz je vždy zlý," vyhlásil Ossa.
Globálny obchod by tak mohol zohrávať svoju úlohu pri redukcii škôd spôsobovaných emisiami, tvrdí Ossa, podľa ktorého je potrebné obchodovať inak, nie menej.
"Obchod môže byť dôležitou hybnou silou klimatickej politiky," domnieva sa.
Fungovalo by to prostredníctvom globálnej ceny uhlíka, napríklad poplatku za emisie spôsobené počas výroby.
Podľa simulácie WTO pri globálnej dani z uhlíkových emisií vo výške približne 90 eur za tonu oxidu uhličitého (CO2) by emisie klesli. Viac ako tretinu úspor by priniesol dovoz produktov z krajín, ktoré ich dokážu vyrábať ekologickým spôsobom.
Ceny uhlíka zatiaľ existujú len regionálne, napríklad v Európe. Po zavedení globálnej dane by neekologické výrobky s vysokými emisiami boli drahšie a menej by sa s nimi obchodovalo, zatiaľ čo tzv. zelené výrobky by boli lacnejšie, povedal Ossa.
"Krajiny by sa preto viac špecializovali na produkty, ktoré dokážu vyrábať s relatívne nízkymi emisiami," dodal Ossa.