Attack on Prime Minister
News in English
EÚ je pod tlakom americkej administratívy, ktorá chce, aby boli existujúce národné dane z digitálnych služieb zrušené v rámci globálnej revízie cezhraničného zdaňovania právnických osôb.
Autor TASR
Brusel 12. júla (TASR) - Americká ministerka financií Janet Yellenová v pondelok vyzvala členské štáty Európskej únie (EÚ), aby podpísali globálnu dohodu o reforme daní z príjmov právnických osôb, ponechali fiškálnu podporu do roku 2022 a zvážili ďalšie výdavky pre neistotu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19.
„Pre budúcnosť je dôležité, aby členské štáty seriózne zvážili ďalšie fiškálne opatrenia na zabezpečenie silného domáceho a globálneho oživenia,“ povedala Yellenová na stretnutí s ministrami financií EÚ v Bruseli.
Európske štáty sa totiž rozchádzajú v názore na to, či je potrebná ďalšia podpora v rámci zotavovania ekonomiky.
„Potrebujeme udržateľné zdroje príjmov, ktoré nebudú závislé od ďalšieho zdaňovanie miezd robotníkov a prehlbovania hospodárskych rozdielov, ktoré sme sa všetci zaviazali zredukovať,“ vyhlásila.
„Musíme skoncovať s presúvaním kapitálových príjmov korporácií do jurisdikcií s nízkymi daňami a účtovnými trikmi, ktoré im umožňujú vyhnúť sa plateniu spravodlivých podielov na daniach,“ povedala tiež a dodala, že preteky o tzv. daňové dno, teda najnižšiu firemnú daň, sa musia skončiť.
Írsky minister financií Paschal Donohoe, ktorý predsedá Euroskupine, združeniu ministrov financií eurozóny, aj na stretnutí s Yellenovou vyjadril výhrady k minimálnej globálnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb.
Európska komisia v pondelok oznámila, že presúva na neskôr vlastný plán poplatkov za digitálne služby, aby sa mohla sústrediť na dohodu o globálnej minimálnej dani, ktorej konečné detaily musia byť schválené v októbri.
EÚ je pod tlakom americkej administratívy, ktorá chce, aby boli existujúce národné dane z digitálnych služieb zrušené v rámci globálnej revízie cezhraničného zdaňovania právnických osôb.
Yellenová na stretnutí s európskymi kolegami uviedla tiež, že fiškálna reakcia EÚ a jej členov na pandémiu ochorenia COVID-19 bola „rozhodná a bezprecedentná“, spolu s rýchlou reakciou aj zo strany Európskej centrálnej banky.
„Myslím si, že sa všetci zhodneme na tom, že neistota zostáva vysoká,“ povedala upozornila, že je dôležité, aby pokračovali v poskytovaní fiškálnej podpory ekonomikám do roku 2022.
Dodala, že členské štáty EÚ by mali „vážne zvážiť“ aj ďalšie stimuly na zabezpečenie silného domáceho a globálneho oživenia.
Členské štáty EÚ vlani schválili historický fond obnovy vo výške 750 miliárd eur, ktorý má byť financovaný z nových pôžičiek na trhoch.
„Pre budúcnosť je dôležité, aby členské štáty seriózne zvážili ďalšie fiškálne opatrenia na zabezpečenie silného domáceho a globálneho oživenia,“ povedala Yellenová na stretnutí s ministrami financií EÚ v Bruseli.
Európske štáty sa totiž rozchádzajú v názore na to, či je potrebná ďalšia podpora v rámci zotavovania ekonomiky.
„Potrebujeme udržateľné zdroje príjmov, ktoré nebudú závislé od ďalšieho zdaňovanie miezd robotníkov a prehlbovania hospodárskych rozdielov, ktoré sme sa všetci zaviazali zredukovať,“ vyhlásila.
„Musíme skoncovať s presúvaním kapitálových príjmov korporácií do jurisdikcií s nízkymi daňami a účtovnými trikmi, ktoré im umožňujú vyhnúť sa plateniu spravodlivých podielov na daniach,“ povedala tiež a dodala, že preteky o tzv. daňové dno, teda najnižšiu firemnú daň, sa musia skončiť.
Írsky minister financií Paschal Donohoe, ktorý predsedá Euroskupine, združeniu ministrov financií eurozóny, aj na stretnutí s Yellenovou vyjadril výhrady k minimálnej globálnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb.
Európska komisia v pondelok oznámila, že presúva na neskôr vlastný plán poplatkov za digitálne služby, aby sa mohla sústrediť na dohodu o globálnej minimálnej dani, ktorej konečné detaily musia byť schválené v októbri.
EÚ je pod tlakom americkej administratívy, ktorá chce, aby boli existujúce národné dane z digitálnych služieb zrušené v rámci globálnej revízie cezhraničného zdaňovania právnických osôb.
Yellenová na stretnutí s európskymi kolegami uviedla tiež, že fiškálna reakcia EÚ a jej členov na pandémiu ochorenia COVID-19 bola „rozhodná a bezprecedentná“, spolu s rýchlou reakciou aj zo strany Európskej centrálnej banky.
„Myslím si, že sa všetci zhodneme na tom, že neistota zostáva vysoká,“ povedala upozornila, že je dôležité, aby pokračovali v poskytovaní fiškálnej podpory ekonomikám do roku 2022.
Dodala, že členské štáty EÚ by mali „vážne zvážiť“ aj ďalšie stimuly na zabezpečenie silného domáceho a globálneho oživenia.
Členské štáty EÚ vlani schválili historický fond obnovy vo výške 750 miliárd eur, ktorý má byť financovaný z nových pôžičiek na trhoch.
