Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Ekonomika

Z. Kusá: Primeraný minimálny príjem prospieva ekonomike spoločnosti

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Slovenská sieť proti chudobe zdôrazňuje potrebu individualizácie dávok v hmotnej núdzi. Zároveň presadzuje, aby možnosť aktivácie spolu s príspevkom dostal každý, kto o to požiada.

Bratislava 17. septembra (TASR) – Maximálna suma pomoci v hmotnej núdzi, teda dávky so všetkými príspevkami, je veľmi nízka. Nestačí na pokrytie nákladov na bývanie, a preto dlhodobejšia odkázanosť na ňu takmer nevyhnutne vedie k nedoplatkom a dlhom.

Zhodli sa na tom dnes v Bratislave účastníci konferencie k záverom projektu Európska sieť minimálneho príjmu (EMIN), ktorú zorganizovala Slovenská sieť proti chudobe (SAPN).

Sociologička a predsedníčka SAPN Zuzana Kusá je presvedčená, že každý človek má právo na minimálne štandardy, ktoré by mu zaistili plnohodnotnú účasť na živote spoločnosti. "Dostatočný minimálny príjem prospieva všetkým v spoločnosti, lebo umožňuje podnecovať ekonomický rast, ľudia môžu nakupovať a zúčastňovať sa na všetkom, čo spoločnosť ponúka. Nie je to vstupenka do 'raja leňochov', ale určitá záruka, že ľudia môžu užívať slobodu, ktorú im garantuje ústava a slobodne rozhodovať o svojom živote," zdôvodnila Kusá.

Európska únia v súčasnosti pracuje na tvorbe smernice, ktorá by pre členské štáty zaviedla jednotnú definíciu systému primeraného minimálneho príjmu a spoločný rámec pre jeho výpočet. Základná filozofia spočíva v tom, že vyšší minimálny príjem pomôže tým, ktorí sú naň odkázaní, skôr sa dostať k novým príležitostiam. "Ak bude fungovať systém dostatočného minimálneho príjmu, ľudí to skôr naštartuje k pohybu a skôr si nájdu zamestnanie, ako keď nemajú nič a sú bez zdrojov udržiavaní v pasci," myslí si riaditeľ Európskej siete proti chudobe (EAPN) Fintan Farrell.

Slovenská sieť proti chudobe zdôrazňuje potrebu individualizácie dávok v hmotnej núdzi. "Ochrana minimálneho príjmu by mala byť individualizovaná a do úvahy by sa mal brať počet členov domácnosti. Mladí ľudia by mali mať nárok na dávky v hmotnej núdzi už od 18 rokov," priblížila Kusá. Problém vidí aj v tom, že niektoré skupiny obyvateľov nie sú o dávkach dostatočne informované. Navrhuje preto zvýšenie počtu zamestnancov úradov práce, čím by sa podľa nej zlepšili konzultačné a asistenčné služby pre občanov.

Organizácia zároveň presadzuje, aby možnosť aktivácie spolu s príspevkom dostal každý, kto o to požiada. Jej zástupcovia sa tiež domnievajú, že výber obecných poplatkov by sa mal rozdeliť do štvrťročných splátok, čím by sa predišlo ich neplateniu, a tým aj zamedzeniu prístupu k dávkam. Za kľúčové považuje sociologička obnovenie spojenia dávky pomoci v hmotnej núdzi a životného minima, ako aj zavedenie povinnosti jej pravidelnej valorizácie.