< sekcia Ekonomika

Zamestnávatelia nesúhlasia s návrhom zákona o výške minimálnej mzdy

Na snímke sprava prezident AZZZ Tomáš Malatinský, prezident APZ Alexej Beljajev a Andrej Lasz. Foto: TASR - Martin Baumann

Minimálna mzda je v súčasnosti na úrovni 520 eur mesačne a po tom, čo sa na jej výške na budúci rok nedohodli zamestnávatelia a odborári, predloží rezort práce kompromisný návrh na úrovni 580 eur.

Bratislava 21. augusta (TASR) – Podnikatelia združení v Klube 500 a v Asociácii priemyselných zväzov nesúhlasia s návrhom zákona o minimálnej mzde, ktorý v stredu predstavil predseda vládnej strany Smer-SD Robert Fico. Minimálna mzda by sa mala podľa tohto návrhu od roku 2021 automaticky zvyšovať na úroveň 60 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Zamestnávatelia upozorňujú na to, že by takýto zákon mal byť podrobený pripomienkovému konaniu a že nie je v súlade s odporúčaniami Európskeho výboru pre sociálne práva.

Minimálna mzda je v súčasnosti na úrovni 520 eur mesačne a po tom, čo sa na jej výške na budúci rok nedohodli zamestnávatelia a odborári, predloží rezort práce kompromisný návrh na úrovni 580 eur. Zvýšením na 60 % z priemernej mzdy by v ďalšom roku minimálna mzda výrazne prekročila úroveň 600 eur.

"Stojíme si za tým, že minimálna mzda je dôležitá a citlivá téma, ktorá ovplyvňuje trh práce a zamestnanosť. Vzorec na výpočet výšky minimálnej mzdy by mal byť výsledkom vzájomnej odbornej a apolitickej debaty a spolupráce sociálnych partnerov. O to viac nás prekvapuje, že ide o poslanecký návrh, ktorý sa vyhne riadnemu pripomienkovému konaniu," povedal generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz.

Takéto zvýšenie minimálnej mzdy o niekoľko desiatok eur podľa neho pomôže štyrom percentám Slovákov, ktorí ju poberajú. "Ďalších približne 50.000 ľudí však na základe toho môže prísť o prácu," dodal Lasz.

Klub 500, ktorý zastrešuje najväčšie slovenské firmy, rešpektuje odporúčania Európskeho výboru pre sociálne práva, podľa ktorých by výška minimálnej mzdy mala byť na úrovni 60 % priemernej mzdy. Podnikatelia však upozornili na to, že by sa mali brať do úvahy na výpočet údaje o výške čistej tak minimálnej, ako aj priemernej mzdy.

"Ak štát zároveň hľadá systémové a spravodlivé riešenie pre zamestnancov aj zamestnávateľov, výška minimálnej mzdy by mala byť totožná s výškou nezdaniteľnej časti základu dane," uviedol riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Najväčším problémom minimálnej mzdy je podľa Gregora jej prepojenie so mzdovými tarifami a príplatkami. Tie by mali byť podľa Klubu 500 vyrátavané nie z minimálnej, ale z priemernej mzdy. Podnikatelia by tak mohli ľahšie predvídať svoje budúce náklady a neboli by v tomto plánovaní závislí od aktuálnych rozhodnutí štátu. V opačnom prípade ostane štatút minimálnej mzdy opäť len prostriedkom na napĺňanie neefektívnych verejných rozpočtov.

"Hoci najväčšie slovenské firmy nezamestnávajú ľudí za minimálnu mzdu, zvýšené náklady na príplatky a tarify naviazané na minimálnu mzdu stoja firmu s tisíckou zamestnancov ročne 2,5 milióna eur," dodal Gregor.