Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Ekonomika

Zástupcovia zamestnávateľov a odborári už rokoujú o minimálnej mzde

Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR navrhuje, aby minimálna mzda v budúcom roku vzrástla na 635 eur zo súčasnej úrovne 520 eur.

Bratislava 24. mája (TASR) - Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov už rokujú o výške minimálnej mzdy na budúci rok. Zatiaľ nechcú hovoriť, o koľko by mala vzrásť, zhodujú sa však v tom, že diskusia by mala byť na odbornej úrovni. Diskutujú aj o zavedení mechanizmu, podľa ktorého by sa minimálna mzda pravidelne zvyšovala.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR navrhuje, aby minimálna mzda v budúcom roku vzrástla na 635 eur zo súčasnej úrovne 520 eur. Zástupcovia zamestnávateľov o konkrétnych číslach zatiaľ nehovoria. "Rokujeme s odborármi, uvidíme, na čom sa dohodneme alebo nie. Povedali sme si svoje predstavy, viac-menej bez čísel či záverov. Upozornili sme však na to, že sme na konci hospodárskeho cyklu a uvidíme, čo sa bude diať, ťažko sa predpovedá budúci rok z pohľadu biznisu, miezd. To treba zvažovať aj pri stanovovaní minimálnej mzdy," priblížil pre TASR viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka.

Asociácia priemyselných zväzov (APZ) však trvá na tom, že diskusia by mala byť apolitická. "Problematika mzdových výdavkov a ich stability je pre zamestnávateľov aktuálne jednou z najdôležitejších tém. Priemyselné podniky to deklarujú aj v spoločnom vyhlásení, ktoré adresovali vláde SR na minulotýždňovom Valnom zhromaždení APZ. Ide o nevyhnutný predpoklad na zvýšenie medzinárodnej konkurencieschopnosti a celkovej udržateľnosti slovenských spoločností," priblížila hovorkyňa APZ Silvia Šeptáková. Odborári podľa Machunkových slov sú ochotní hovoriť o zavedení mechanizmu, podľa ktorého by sa minimálna mzda zvyšovala. "Odborári sú naklonení mechanizmu, prezentovali ho vo výške 60 % priemernej mzdy, čo je pre nás neprijateľné. Oháňajú sa tým, že je to odporúčanie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ale to nie je pravda," upozornil Machunka. Takáto suma však nie je vhodná pre krajiny s veľkými regionálnymi rozdielmi. "Mal by vychádzať z ekonomických fundamentov, predovšetkým produktivity práce, a mohli by tam byť aj isté sociálne vplyvy, ako rast priemerných miezd, rast inflácie. Mal by to byť kôš, ktorý by zohľadňoval viaceré faktory," dodal Machunka.

O úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov najneskôr od 1. apríla. Ak sa na novej sume najnižších zárobkov nedohodnú do 15. júla, predložia ministerstvu práce svoje návrhy na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy. Rezort práce následne predloží svoj vlastný návrh na úpravu minimálnej mzdy na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) do 31. júla. Ak sa ani do konca augusta na rokovaní tripartity nedohodne úprava sumy mesačnej minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom, rezort práce predloží do 30. septembra na rokovanie HSR návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy a následne návrh nariadenia predloží na rokovanie vlády.