Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
To, do akej miery naplní zákon o miestnom poplatku za rozvoj ambíciu jeho predkladateľov, rozhodne čas a takisto potreby miest a obcí, uviedol výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány.
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) – To, do akej miery naplní zákon o miestnom poplatku za rozvoj ambíciu jeho predkladateľov, rozhodne čas a takisto potreby miest a obcí. V súvislosti s právnou normou o poplatku, ktorá vstupuje do platnosti 1. novembra, to uviedol výkonný podpredseda Združenia miest a obcí (ZMOS) Jozef Turčány.
Na rozdiel od predkladateľov zákona, poslancov Národnej rady SR a primátorov Žiliny a Košíc – Igora Chomu a Richarda Rašiho, ktorí zdôrazňujú príjmový, rozvojový a antikorupčný rozmer opatrenia, ZMOS vníma nový možný príjem pre samosprávy najmä ako príspevok na zmiernenie negatívnych dosahov investičnej výstavby v mestách a obciach. "To je dominantný faktor tohto zákona," skonštatoval pre TASR Turčány.
Poznajúc i kritiku, ktorá v súvislosti so zákonom a jeho možnými dosahmi zaznieva, zdôrazňuje právo samospráv zvážiť možnosť zavedenia poplatku. "Vzhľadom na to, že ide o fakultatívny nástroj, je viac ako pravdepodobné, že samosprávy budú zvažovať pre a proti," poznamenal výkonný podpredseda ZMOS-u. Úlohu pri rozhodovaní môže podľa neho zohrať aj to, či v parlamente prejde návrh novely zákona, ktorá by v právnej norme jednoznačne stanovila, že sa poplatok nevzťahuje na zatepľovanie či rekonštrukciu budov.
"Zatiaľ máme signály, že poplatok zavedú skôr vo väčších sídlach, najmä krajské mestá," priznal Turčány, zároveň však zdôraznil, že jasnejšie v celej záležitosti bude až po začiatku účinnosti zákona, teda v čase, keď samosprávy budú môcť prijímať príslušné všeobecne záväzné nariadenia stanovujúce zavedenie poplatku. V tejto súvislosti preto odmietol aj špekulovať o tom, aká bude priemerná výška zavedeného poplatku. "To je už na rozhodnutí poslaneckých zborov," upozornil.
Miestny poplatok za rozvoj schválili 20. novembra 2015 poslanci Národnej rady SR na návrh Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným všeobecne záväzným nariadením. Samosprávam má pomôcť pri budovaní sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej na stavebný rozvoj a zároveň má brániť korupcii. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna.
Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu výšku (35 eur) poplatku za každý, aj začatý meter štvorcový (m2) podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
Od poplatku sú oslobodené stavby rodinných domov s podlahovou rozlohou do 150 m2. Poplatok sa nebude vzťahovať ani na stavby sociálnych služieb a bývania, zdravotníckych zariadení, vzdelávacích či kultúrnych inštitúcií, poplatok sa nebude vyberať ani v prípade drobných stavieb stavby technickej infraštruktúry či stavieb slúžiacich na obranu štátu. Poplatok by stavebníci nemali platiť ani za zatepľovanie či rekonštrukciu budov, novela v tomto znení je už v NR SR v druhom čítaní a predpokladá sa jej prijatie. Poplatok sa nebude vyberať ani v prípade odstraňovania porúch a havarijných stavov. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.
Na rozdiel od predkladateľov zákona, poslancov Národnej rady SR a primátorov Žiliny a Košíc – Igora Chomu a Richarda Rašiho, ktorí zdôrazňujú príjmový, rozvojový a antikorupčný rozmer opatrenia, ZMOS vníma nový možný príjem pre samosprávy najmä ako príspevok na zmiernenie negatívnych dosahov investičnej výstavby v mestách a obciach. "To je dominantný faktor tohto zákona," skonštatoval pre TASR Turčány.
Poznajúc i kritiku, ktorá v súvislosti so zákonom a jeho možnými dosahmi zaznieva, zdôrazňuje právo samospráv zvážiť možnosť zavedenia poplatku. "Vzhľadom na to, že ide o fakultatívny nástroj, je viac ako pravdepodobné, že samosprávy budú zvažovať pre a proti," poznamenal výkonný podpredseda ZMOS-u. Úlohu pri rozhodovaní môže podľa neho zohrať aj to, či v parlamente prejde návrh novely zákona, ktorá by v právnej norme jednoznačne stanovila, že sa poplatok nevzťahuje na zatepľovanie či rekonštrukciu budov.
"Zatiaľ máme signály, že poplatok zavedú skôr vo väčších sídlach, najmä krajské mestá," priznal Turčány, zároveň však zdôraznil, že jasnejšie v celej záležitosti bude až po začiatku účinnosti zákona, teda v čase, keď samosprávy budú môcť prijímať príslušné všeobecne záväzné nariadenia stanovujúce zavedenie poplatku. V tejto súvislosti preto odmietol aj špekulovať o tom, aká bude priemerná výška zavedeného poplatku. "To je už na rozhodnutí poslaneckých zborov," upozornil.
Miestny poplatok za rozvoj schválili 20. novembra 2015 poslanci Národnej rady SR na návrh Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným všeobecne záväzným nariadením. Samosprávam má pomôcť pri budovaní sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej na stavebný rozvoj a zároveň má brániť korupcii. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna.
Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu výšku (35 eur) poplatku za každý, aj začatý meter štvorcový (m2) podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
Od poplatku sú oslobodené stavby rodinných domov s podlahovou rozlohou do 150 m2. Poplatok sa nebude vzťahovať ani na stavby sociálnych služieb a bývania, zdravotníckych zariadení, vzdelávacích či kultúrnych inštitúcií, poplatok sa nebude vyberať ani v prípade drobných stavieb stavby technickej infraštruktúry či stavieb slúžiacich na obranu štátu. Poplatok by stavebníci nemali platiť ani za zatepľovanie či rekonštrukciu budov, novela v tomto znení je už v NR SR v druhom čítaní a predpokladá sa jej prijatie. Poplatok sa nebude vyberať ani v prípade odstraňovania porúch a havarijných stavov. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.
