MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Mestám a obciam by mohlo pomôcť predĺženie obdobia na čerpanie z tohto fondu o dva roky.
Autor TASR
Bratislava 27. septembra (TASR) – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa obrátilo na ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) s požiadavkou na rozviazanie rúk pri hospodárení samospráv v ďalších rokoch. Ide o využitie rezervného fondu rozpočtov miest a obcí.
Hospodárenie miest a obcí na Slovensku budú podľa združenia v budúcom a ďalšom roku stále ovplyvňovať prinajmenšom dva faktory. Jedným z nich je prepad niektorých nedaňových bežných príjmov a druhým neistota pri zostavovaní rozpočtov a pri plánovaní niektorých nedaňových bežných príjmov. Jedno z východísk, ktoré v zmene situácie vidí združenie, je rozviazanie rúk samosprávam na budúci kalendárny rok predĺžením výnimky z tzv. lex korona o dva roky.
"Mestá a obce v tejto ťažkej dobe sa snažia udržiavať zamestnanosť a nepristupovať k opatreniam, ktoré by znamenali prepúšťanie zamestnancov, ako aj výrazné znižovanie ich príjmov počas karanténnych a obmedzených výkonov. Nepochybujem o tom, že tým pomáhame aj vláde lepšie prekonať tieto ťažké časy s čo najlepšou akceptáciou opatrení verejnosťou. Na základe toho uvítame, ak nám rezort financií rozviaže roky pri úhrade bežných výdavkov z rezervného fondu o dva roky," uviedol starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren.
V uvedenom zákone sa píše, že obec a vyšší územný celok môže počas obdobia pandémie až do 31. decembra 2021 na základe rozhodnutia zastupiteľstva použiť na úhradu bežných výdavkov prostriedky rezervného fondu, kapitálové príjmy a návratné zdroje financovania. Tento postup sa pritom nepovažuje za porušenie osobitného predpisu. Práve predĺženie tohto obdobia o dva roky by malo pomôcť mnohým mestám aj obciam ľahšie zvládať náročnú finančnú aj ekonomickú situáciu.
Aj keď sa naplnenie daňovej prognózy hlavne pri dani z príjmov fyzických osôb javí ako stabilné, podľa Chrena takmer všetky obce na Slovensku trpia prepadom bežných príjmov. Ide napríklad o straty z príjmov z prenájmu, prepady tržieb v preprave z dôvodu poklesu počtu cestujúcich či straty na príjmoch z poplatkov pre školy, škôlky, školské družiny. Okrem toho sú to aj výpadky tržieb komunálnych podnikov z dôvodu karantény zamestnancov a následne znížených výkonov či iné situácie. "Zároveň platí, že pandémia spôsobila aj tlak na zvýšenie súvisiacich bežných výdavkov. Toto je časť z argumentov, na ktoré by mal rezort financií prihliadať pri našej požiadavke," dodal Chren.
Táto výnimka nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet. Združenie pritom zdôrazňuje, že v mene viac ako 95 % členskej základe žiada o mierne uvoľnenie rúk v ťažkej dobe, ktoré sa už osvedčilo v tomto roku. Predĺženie o dva roky je odôvodnené pretrvávajúcou nestabilnou situáciou, ktorá komplikuje odhady pri zostavovaní rozpočtu, ako aj tým, že návrat do pôvodného stavu pri niektorých druhoch príjmov by mal mať podľa združenia len postupný nábeh.
Hospodárenie miest a obcí na Slovensku budú podľa združenia v budúcom a ďalšom roku stále ovplyvňovať prinajmenšom dva faktory. Jedným z nich je prepad niektorých nedaňových bežných príjmov a druhým neistota pri zostavovaní rozpočtov a pri plánovaní niektorých nedaňových bežných príjmov. Jedno z východísk, ktoré v zmene situácie vidí združenie, je rozviazanie rúk samosprávam na budúci kalendárny rok predĺžením výnimky z tzv. lex korona o dva roky.
"Mestá a obce v tejto ťažkej dobe sa snažia udržiavať zamestnanosť a nepristupovať k opatreniam, ktoré by znamenali prepúšťanie zamestnancov, ako aj výrazné znižovanie ich príjmov počas karanténnych a obmedzených výkonov. Nepochybujem o tom, že tým pomáhame aj vláde lepšie prekonať tieto ťažké časy s čo najlepšou akceptáciou opatrení verejnosťou. Na základe toho uvítame, ak nám rezort financií rozviaže roky pri úhrade bežných výdavkov z rezervného fondu o dva roky," uviedol starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren.
V uvedenom zákone sa píše, že obec a vyšší územný celok môže počas obdobia pandémie až do 31. decembra 2021 na základe rozhodnutia zastupiteľstva použiť na úhradu bežných výdavkov prostriedky rezervného fondu, kapitálové príjmy a návratné zdroje financovania. Tento postup sa pritom nepovažuje za porušenie osobitného predpisu. Práve predĺženie tohto obdobia o dva roky by malo pomôcť mnohým mestám aj obciam ľahšie zvládať náročnú finančnú aj ekonomickú situáciu.
Aj keď sa naplnenie daňovej prognózy hlavne pri dani z príjmov fyzických osôb javí ako stabilné, podľa Chrena takmer všetky obce na Slovensku trpia prepadom bežných príjmov. Ide napríklad o straty z príjmov z prenájmu, prepady tržieb v preprave z dôvodu poklesu počtu cestujúcich či straty na príjmoch z poplatkov pre školy, škôlky, školské družiny. Okrem toho sú to aj výpadky tržieb komunálnych podnikov z dôvodu karantény zamestnancov a následne znížených výkonov či iné situácie. "Zároveň platí, že pandémia spôsobila aj tlak na zvýšenie súvisiacich bežných výdavkov. Toto je časť z argumentov, na ktoré by mal rezort financií prihliadať pri našej požiadavke," dodal Chren.
Táto výnimka nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet. Združenie pritom zdôrazňuje, že v mene viac ako 95 % členskej základe žiada o mierne uvoľnenie rúk v ťažkej dobe, ktoré sa už osvedčilo v tomto roku. Predĺženie o dva roky je odôvodnené pretrvávajúcou nestabilnou situáciou, ktorá komplikuje odhady pri zostavovaní rozpočtu, ako aj tým, že návrat do pôvodného stavu pri niektorých druhoch príjmov by mal mať podľa združenia len postupný nábeh.
