Podľa zákona si vydavatelia lístkov za ich poskytnutie môžu účtovať tri percentá z hodnoty. Podmienka však platí iba vtedy, keď ich púšťajú do obehu.
Autor TASR
Bratislava 9. apríla (TASR) - "Služby" gastrolístkov musí, čiastočne zo zákona, využívať 750.000 ľudí. Následne aj tisíce reštaurácií naprieč Slovenskom. A práve táto časť podnikateľov sa im teraz rozhodla podľa zistení denníka HOSPODÁRSKE NOVINY postaviť. Zväz hotelov a reštaurácií chce "odmietnuť" gastrolístky.
Presnejšie - žiada, aby firmy mali aj iné možnosti zabezpečiť jedlo zamestnancom, než sú len stravné lístky. "Tento jav je nevyhovujúci, prejavuje sa vysokými províziami pre prijímateľov stravných lístkov," vysvetľuje generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií Marek Harbuľák. Konkrétnosti chce zväz predstaviť dnes.
Ako teda gastrobiznis funguje? Podľa zákona si vydavatelia lístkov za ich poskytnutie môžu účtovať tri percentá z hodnoty. Podmienka však platí iba vtedy, keď ich púšťajú do obehu. Keď sa im vracajú od obchodníkov či z reštaurácií, môžu si provízie pýtať opäť. To totiž už zákon nereguluje.
A v konečnom dôsledku tak môžu byť ich marže vyššie, než im len predpisuje zákon. "Na gastrolístkoch strácame, v závislosti od značky, na poplatkoch tri až päť percent, ak ich vyúčtujeme u operátora," potvrdzuje šéf siete pizzerií Pizza Mizza Jozef Šétaffy.
Eminenti stravných lístkov sa bránia: ide o obchodný vzťah. Gastrofirmy už preveruje aj Protimonopolný úrad, hoci v inej veci. Dôvodom okrem iného je, že mali uzavrieť dohodu, podľa ktorej si napríklad nebudú preberať klientov. Viac si možno prečítať v článkoch "Reštaurácie vyhlásili vojnu gastrolístkom. Nechcú ich" a "Gastráče sú drahé, tvrdia reštaurácie", ktoré denník uverejnil na prvej, deviatej a desiatej strane.
Presnejšie - žiada, aby firmy mali aj iné možnosti zabezpečiť jedlo zamestnancom, než sú len stravné lístky. "Tento jav je nevyhovujúci, prejavuje sa vysokými províziami pre prijímateľov stravných lístkov," vysvetľuje generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií Marek Harbuľák. Konkrétnosti chce zväz predstaviť dnes.
Ako teda gastrobiznis funguje? Podľa zákona si vydavatelia lístkov za ich poskytnutie môžu účtovať tri percentá z hodnoty. Podmienka však platí iba vtedy, keď ich púšťajú do obehu. Keď sa im vracajú od obchodníkov či z reštaurácií, môžu si provízie pýtať opäť. To totiž už zákon nereguluje.
A v konečnom dôsledku tak môžu byť ich marže vyššie, než im len predpisuje zákon. "Na gastrolístkoch strácame, v závislosti od značky, na poplatkoch tri až päť percent, ak ich vyúčtujeme u operátora," potvrdzuje šéf siete pizzerií Pizza Mizza Jozef Šétaffy.
Eminenti stravných lístkov sa bránia: ide o obchodný vzťah. Gastrofirmy už preveruje aj Protimonopolný úrad, hoci v inej veci. Dôvodom okrem iného je, že mali uzavrieť dohodu, podľa ktorej si napríklad nebudú preberať klientov. Viac si možno prečítať v článkoch "Reštaurácie vyhlásili vojnu gastrolístkom. Nechcú ich" a "Gastráče sú drahé, tvrdia reštaurácie", ktoré denník uverejnil na prvej, deviatej a desiatej strane.