Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Historik Kováč sa zároveň domnieva, že základná zmluva nemohla a nemôže mať vplyv na asimiláciu menšín, ku ktorej postupne dochádza v oboch krajinách.
Autor TASR
Bratislava 15. marca (TASR) - Maďarský zákon o dvojakom občianstve, ktorý vyvolal promptnú reakciu slovenskej strany, nebol porušením Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a vtedajšou Maďarskou republikou (v súčasnosti Maďarsko). Pre TASR to pri príležitosti 20. výročia ratifikácie tzv. základnej zmluvy uviedol historik Dušan Kováč.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) v roku 2010 upozorňovali, že spomínaná maďarská novela zákona ignoruje základnú zmluvu medzi Slovenskom a Maďarskom. Tá totiž hovorí o tom, že všetky zásadné rozhodnutia dotýkajúce sa oboch krajín musia byť konzultované bilaterálne. Žiadne konzultácie Maďarska so Slovenskom ohľadom novely zákona sa však nekonali.
Kováč to vidí inak. "V princípe dvojaké občianstvo je záležitosť, ktorá by mala byť bežná. V špecifických stredoeurópskych podmienkach nemal zákon nijaké významnejšie praktické dôsledky. Bol výrazom nezmierenia sa maďarskej vlády s rozpadom bývalého Uhorska. Jednoznačne to napokon deklarovala v tzv. prísahe Maďarov, ktorá tvorí preambulu novej maďarskej ústavy," povedal historik Slovenskej akadémie vied s tým, že ide o nacionalizmus, ktorý síce neporušuje zmluvu, ale kalí vody v stredoeurópskom priestore.
Kováč sa zároveň domnieva, že základná zmluva nemohla a nemôže mať vplyv na asimiláciu menšín, ku ktorej postupne dochádza v oboch krajinách. "Zmluva rieši iba zásadné veci. Pokiaľ ide o menšiny, to je celkom iná otázka. Oba štáty by sa mali ako vyspelé a kultúrne krajiny starať o všetkých svojich občanov, aj o predstaviteľov národnostných a iných menšín. Dávať im vzdelanie v ich jazyku, podporovať ich kultúrny rozvoj," odporúča Kováč. Slovenská menšina v Maďarsku podľa jeho slov prakticky nemala pred podpísaním zmluvy školy so slovenským vyučovacím jazykom a nemá ich ani v súčasnosti. "Zmenšovanie počtu príslušníkov národnostných menšín je na jednej strane aj prirodzený proces, ale na druhej strane má aj iné aspekty. A tie zmluva nemohla vyriešiť," argumentuje.
Napriek tomu, že základná zmluva má 20 rokov, na rozdiel od niektorých politikov Kováč priestor na jej revíziu nevidí. "Tento dokument vznikol v konkrétnej historickej dobe. Nemyslím, že potrebuje revíziu. Určitú revíziu si ale vyžadujú postoje politikov, ktorí využívajú a zneužívajú nacionalizmus na svoje utilitárne ciele," dodal.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) v roku 2010 upozorňovali, že spomínaná maďarská novela zákona ignoruje základnú zmluvu medzi Slovenskom a Maďarskom. Tá totiž hovorí o tom, že všetky zásadné rozhodnutia dotýkajúce sa oboch krajín musia byť konzultované bilaterálne. Žiadne konzultácie Maďarska so Slovenskom ohľadom novely zákona sa však nekonali.
Kováč to vidí inak. "V princípe dvojaké občianstvo je záležitosť, ktorá by mala byť bežná. V špecifických stredoeurópskych podmienkach nemal zákon nijaké významnejšie praktické dôsledky. Bol výrazom nezmierenia sa maďarskej vlády s rozpadom bývalého Uhorska. Jednoznačne to napokon deklarovala v tzv. prísahe Maďarov, ktorá tvorí preambulu novej maďarskej ústavy," povedal historik Slovenskej akadémie vied s tým, že ide o nacionalizmus, ktorý síce neporušuje zmluvu, ale kalí vody v stredoeurópskom priestore.
Kováč sa zároveň domnieva, že základná zmluva nemohla a nemôže mať vplyv na asimiláciu menšín, ku ktorej postupne dochádza v oboch krajinách. "Zmluva rieši iba zásadné veci. Pokiaľ ide o menšiny, to je celkom iná otázka. Oba štáty by sa mali ako vyspelé a kultúrne krajiny starať o všetkých svojich občanov, aj o predstaviteľov národnostných a iných menšín. Dávať im vzdelanie v ich jazyku, podporovať ich kultúrny rozvoj," odporúča Kováč. Slovenská menšina v Maďarsku podľa jeho slov prakticky nemala pred podpísaním zmluvy školy so slovenským vyučovacím jazykom a nemá ich ani v súčasnosti. "Zmenšovanie počtu príslušníkov národnostných menšín je na jednej strane aj prirodzený proces, ale na druhej strane má aj iné aspekty. A tie zmluva nemohla vyriešiť," argumentuje.
Napriek tomu, že základná zmluva má 20 rokov, na rozdiel od niektorých politikov Kováč priestor na jej revíziu nevidí. "Tento dokument vznikol v konkrétnej historickej dobe. Nemyslím, že potrebuje revíziu. Určitú revíziu si ale vyžadujú postoje politikov, ktorí využívajú a zneužívajú nacionalizmus na svoje utilitárne ciele," dodal.
