Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 24. apríl 2024Meniny má Juraj
< sekcia

ZELNÍK o rušení poplatkov u lekára: Čo dobre vyzerá, nemusí byť dobré

Archívna snímka. Podpredseda strany Slovenskej národnej strany (SNS) Štefan Zelník. Foto: TASR/Branislav Račko

Teraz.sk ponúka krátky ROZHOVOR s podpredsedom SNS a zároveň riaditeľom neštátneho zdravotníckeho zariadenia Štefanom Zelníkom na tému rušenia poplatkov za prednostné vyšetrenie u lekára.

Bratislava 17. februára (Teraz.sk) - Na tému rušenia poplatkov za prednostné vyšetrenie u lekára odpovedá podpredseda SNS Štefan Zelník, lekár a riaditeľ neštátneho zdravotníckeho zariadenia.

Vyjadrili ste súhlas, že v platbách či poplatkoch u lekára bol chaos a mnohé poplatky si lekári vynucovali neadekvátne, napríklad potvrdenie za návštevu u lekára a iné kuriózne doplatky. Napriek tomu tvrdíte, že nie je dobré poplatky rušiť...

Áno bolo treba urobiť poriadok. Ale nie vždy to čo na prvý pohľad vyzerá dobre aj dobrým bude. Vidím veľmi reálne situáciu: Nenatriasť peňaženky a dať stopku poplatkom u lekára, parafrázujem jeden nadpis článku. Predtým však vláda a NRSR musí, alebo by mala urobiť minimálne tieto kroky: Po prvé zákonom zakázať zisk zdravotným poisťovňam a vrátiť peniaze do systému. Po druhé, štát by mal platiť stabilnú čiastku za svojich poistencov a to sumu päť percent z vymeriavacieho základu a nie každý rok tuto sumu znižovať. Po tretie, uviesť do praxe ceny, ktoré budú vychádzať zo skutočne vynaložených nákladov na diagnostiku a liečbu pacienta. Po štvrté, umožniť vznik ďalších odborných ambulancii aby pokryli dopyt pacientov a nevznikali čakacie listiny na vyšetrenia. Ak odborných a praktických lekárov bude dostatok, pacienti budú vyšetrovaní a liečení priebežne, ceny budú zreálnené na skutočné náklady, bude na ohodnotenie práce zdravotníckych pracovníkov, poplatky nebudú potrebné. Fikcia? Nie myslím, že to vláda a parlament mohli a môžu uskutočniť.

Ako fungujú zmluvné vzťahy medzi poisťovňami a lekármi, prečo sú podľa vás poplatky dôležité?

Poďme teda do reality, ako to funguje? Zdravotné poisťovne ak podpíšu s lekárom zmluvu každá mu dá finančný limit – pre lepšie pochopenie, zdravotná poisťovňa si objedná u lekára určitý počet výkonov v stanovenom finančnom objeme – čo v praxi predstavuje napríklad vyšetriť denne 20 pacientov, iná si objedná päť pacientov a ďalšia zdravotná poisťovňa jedného pacienta. Spolu by mal lekár vyšetriť alebo ošetriť napríklad 26 pacientov za deň, ale v ambulancii mu sedí 40 aj 50 pacientov. Väčšina odborných lekárov potrebuje drahú prístrojovú techniku , špeciálny zdravotný materiál, krvné a iné vyšetrenia. Aj keď zdravie nie je tovar, ale všetky úkony v procese diagnostiky a liečby, vrátane nákupu zdravotníckej techniky a jej údržby a ďalšie potrebné vyšetrenia, musí zaplatiť zdravotnícke zariadenie. Ak lekár vyšetrí viac pacientov, ako si poisťovňa objednala, niekto musí zaplatiť za nich už spomínaný špeciálny zdravotný materiál, chemikálie, prístrojovú techniku atď. Vzniknuté a nikým nezaplatené zvýšené náklady, keďže poisťovňa uhradí len zmluvne dohodnutý limit, mohlo zdravotnícke zariadenie čiastočne saturovať aj z poplatkov aj za prednostné vyšetrenia.

Prečo si myslíte že poplatky by sa mali zachovať ?

Na Slovensku sú bežné debaty: Nemáš známeho? ... potrebujem vybaviť, alebo - podarilo sa mi zohnať, vybavil som... Mnohým sa nám nechce čakať, niektorí na to majú dôvod, napríklad pracovnú vyťaženosť, alebo jednoducho nechcú čakať a hľadajú spôsob ako sa bez čakania dostať do ambulancie. Bolo by naivné si myslieť, že toto tu nikdy nebolo. Práve naopak. Robím v zdravotníctve 35 rokov. Aj pred Nežnou revolúciou telefonovali takí alebo onakí funkcionári a hľadali protekciu pre seba alebo pre svojich známych. Tak ako je to aj dnes. Správanie bežných ľudí v minulosti? Mäsiar, predavač ovocia a zeleniny a ďalší mali „svojich “ známych doktorov. Lekár nečakal v rade na mäso či na banány a iný podpultový tovar. A zasa predavač alebo iný zamestnanec nečakal v čakárni u lekára, toto sa dialo nielen v zdravotníctve, ale všade, kde bolo niečo nedostatkové. Ľudia si navzájom ,,pomáhali" protislužbami. Bola snaha zmeniť to a vniesť do toho poriadok a najmä čo najviac eliminovať šedú ekonomiku v zdravotníctve. Aby nikto nemusel chodiť a ďakovať s kvetmi, kávou či fľaškami, alebo protislužbou. Mali byť jasné pravidlá – elektronické pokladne, jasné a prehľadné cenníky. Všade tam, kde je niečoho nedostatok a ľudia to chcú a nevedia sa k tomu normálne dostať, nastupuje šedá ekonomika. Na prvý pohľad sa zdá, že zrušenie poplatkov je to správne a je to v prospech pacienta, tak to hodnotí aj Asociácia na ochranu práv pacientov. Opak je však pravdou, doplatí na to práve pacient. Uvediem príklad – v ambulancii bude čakať 50 pacientov, poisťovne si objednali len 26 pacientov, príde posledný 51. pacient ktorý predtým telefonoval s lekárom, či zdravotnou sestrou s tým, že je to akútny prípad, napríklad začal krvácať z konečníka. Lekár ho zoberie ako prvého a ostatní budú musieť čakať. Koľko takých, možno „akútnych“, bude? Možno toľko, koľko bolo predtým prednostných vyšetrení, lenže vtedy si to pacient legálne zaplatil a bolo to príjmom zdravotníckeho zariadenia a ak to nebolo, mali to zmeniť elektronické pokladne. Zdravotnícke zariadenie mohlo použiť peniaze na svoj ďalší rozvoj, napríklad aj na splácanie či obnovu techniky ktorú využili aj pacienti, ktorí zaplatiť nemuseli. Zrušenie možnosti prednostného vyšetrenia a poplatku zaň naštartuje opäť len šedú ekonomiku, alebo vyženie našich pacientov do susedných štátov, kde si takúto službu budú môcť zaplatiť. Budú sa predlžovať čakacie doby, bude menej peňazí na obnovu nielen prístrojovej techniky, ale aj samotných priestorov.