Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vo francúzskej a svetovej literatúre si Anatole France zachováva postavenie moderného klasika.
Autor TASR
Saint-Cyr-sur-Loire/Bratislava 11. októbra (TASR) - Francúzsky spisovateľ, dramatik, literárny kritik a esejista Anatole France je laureátom Nobelovej ceny za literatúru z roku 1921. Zanechal po sebe rozsiahle dielo, v ktorom dominujú historické romány. V tomto roku uplynie od jeho úmrtia 90 rokov. Anatole France (vlastným menom Francois-Anatole Thibault) zomrel 12. októbra 1924.
Často ho označovali za posledného veľkého spisovateľa 19. storočia a prvého veľkého spisovateľa 20. storočia. Humanistický filozof a pokračovateľ tradícií renesancie a osvietenstva na prelome 19. a 20. storočia spočiatku sympatizoval s parnasistami. To bola na konci 19. storočia umelecká skupina vo francúzskej poézii, snažiaca sa o dokonalú krásu literárneho diela - inšpiráciu hľadali najmä v dávnej minulosti, v antike. Parnasisti ovplyvnili jeho prvú básnickú zbierku Zlaté verše (1873).
Múdry skeptik a humanista
Vo francúzskej a svetovej literatúre si Anatole France zachováva postavenie moderného klasika. Múdry skeptik a humanista je aj kritikom svojich čias, odmieta akékoľvek podoby duchovného, politického a spoločenského násilia, neznášanlivosti a pokrytectva. Tento racionalistický a mimoriadne erudovaný dedič Voltaira ale aj Michela de Montaigne, zosobňuje tradičné hodnoty francúzskeho ducha - lásku k pravde, ironickú a sebaironickú duchaplnosť a pochybovačnosť, kultivovanosť a kultúrnosť i šarm.
Spisovateľ zanechal po sebe rozsiahle dielo, v ktorom dominujú romány s historickou tematikou, napríklad Thais, Život Jany z Arku či štvordielna románová freska História našich čias, poviedky - Baltazár, Perleťová schránka, Studňa sv. Kláry. Je autorom viacerých esejí. Z jeho mravoučných filozofických poviedok a realistických i alegorických románov je na Slovensku známy Zločin Silvestra Bonnarda, Hostinec kráľovnej Pedauky, Červená ľalia, Vzbura anjelov, Bohovia sú smädní, Ostrov tučniakov, ako aj stať Na bielej skale.
Anatole France sa narodil 16. apríla 1844 vo francúzskej metropole Paríž a bol jediným synom kníhkupca. Po získaní klasického vzdelania pracoval v parlamentnej knižnici, neskôr písal do viacerých novín. V roku 1896 ho zvolili za člena do francúzskej literárnej akadémie. Veľa cestoval, v roku 1909 prednášal v Južnej Amerike.
Do konca 19. storočia uznával predovšetkým klasikov a hlásil sa ku konzervativizmu. Potom sa postupne začal zapájať do súčasného diania a stával sa z neho kritik súčasnej, najmä francúzskej spoločnosti. Rozčarovaný, až pesimistický tón v jeho neskorších dielach zapríčinilo sklamanie vtedajšou meštiackou spoločnosťou.
Spisovateľ Anatole France zomrel 12. októbra 1924 vo francúzskom Saint-Cyr-sur-Loire vo veku 80 rokov.
Často ho označovali za posledného veľkého spisovateľa 19. storočia a prvého veľkého spisovateľa 20. storočia. Humanistický filozof a pokračovateľ tradícií renesancie a osvietenstva na prelome 19. a 20. storočia spočiatku sympatizoval s parnasistami. To bola na konci 19. storočia umelecká skupina vo francúzskej poézii, snažiaca sa o dokonalú krásu literárneho diela - inšpiráciu hľadali najmä v dávnej minulosti, v antike. Parnasisti ovplyvnili jeho prvú básnickú zbierku Zlaté verše (1873).
Múdry skeptik a humanista
Vo francúzskej a svetovej literatúre si Anatole France zachováva postavenie moderného klasika. Múdry skeptik a humanista je aj kritikom svojich čias, odmieta akékoľvek podoby duchovného, politického a spoločenského násilia, neznášanlivosti a pokrytectva. Tento racionalistický a mimoriadne erudovaný dedič Voltaira ale aj Michela de Montaigne, zosobňuje tradičné hodnoty francúzskeho ducha - lásku k pravde, ironickú a sebaironickú duchaplnosť a pochybovačnosť, kultivovanosť a kultúrnosť i šarm.
Spisovateľ zanechal po sebe rozsiahle dielo, v ktorom dominujú romány s historickou tematikou, napríklad Thais, Život Jany z Arku či štvordielna románová freska História našich čias, poviedky - Baltazár, Perleťová schránka, Studňa sv. Kláry. Je autorom viacerých esejí. Z jeho mravoučných filozofických poviedok a realistických i alegorických románov je na Slovensku známy Zločin Silvestra Bonnarda, Hostinec kráľovnej Pedauky, Červená ľalia, Vzbura anjelov, Bohovia sú smädní, Ostrov tučniakov, ako aj stať Na bielej skale.
Anatole France sa narodil 16. apríla 1844 vo francúzskej metropole Paríž a bol jediným synom kníhkupca. Po získaní klasického vzdelania pracoval v parlamentnej knižnici, neskôr písal do viacerých novín. V roku 1896 ho zvolili za člena do francúzskej literárnej akadémie. Veľa cestoval, v roku 1909 prednášal v Južnej Amerike.
Do konca 19. storočia uznával predovšetkým klasikov a hlásil sa ku konzervativizmu. Potom sa postupne začal zapájať do súčasného diania a stával sa z neho kritik súčasnej, najmä francúzskej spoločnosti. Rozčarovaný, až pesimistický tón v jeho neskorších dielach zapríčinilo sklamanie vtedajšou meštiackou spoločnosťou.
Spisovateľ Anatole France zomrel 12. októbra 1924 vo francúzskom Saint-Cyr-sur-Loire vo veku 80 rokov.
