Attack on Prime Minister
News in English
Ako zdôraznil prezident SBA a generálny riaditeľ Tatra banky Igor Vida, v súčasnosti sú slovenské banky stabilné, majú dostatok likvidity.
Autor TASR
Bratislava 12. decembra (TASR - Dvadsiate výročie existencie moderného bankovníctva v samostatnej Slovenskej republike si dnes na stretnutí s novinármi v Bratislave pripomenuli predstavitelia Slovenskej bankovej asociácie (SBA).
Ako zdôraznil viceprezident SBA a generálny riaditeľ ČSOB Daniel Kollár, slovenské banky prešli začiatkom 90. rokov transformáciou a nevyhnutnou modernizáciou najmä investíciami do nových informačných technológií a rozširovania pobočiek, ktorá si podľa Národnej banky Slovenska (NBS) vyžiadala 75 miliárd Sk (2,49 miliardy eur). V tom období sa bankový sektor stal hlavným zdrojom získavania finančných prostriedkov na reštrukturalizáciu hospodárstva, čo posilnilo previazanosť bánk a podnikov. V období kupónovej privatizácie získali banky prostredníctvom svojich investičných privatizačných fondov významný vlastnícky podiel v podnikovej sfére.
Neefektívny model riadenia podnikov a silný štátny vplyv na hospodárstvo, ako zdôraznil Kollár, však zapríčinili postupné zhoršovanie situácie v podnikovom sektore. Podniky neboli schopné plniť svoje úverové záväzky. Hlavné problémy bánk v tomto období boli nedodržiavanie kapitálovej primeranosti a nedostatok dlhodobých finančných zdrojov. Bankám chýbalo až 40 miliárd Sk vlastných zdrojov.
Nedostatok likvidity/peňazí sa prejavil aj vysokým úročením vkladov, ktoré predstavovalo 15 až 25 %. Pri ozdravovaní bankového sektora došlo k rapídnemu poklesu úrokových mier.
V roku 1999 (tesne pred reštrukturalizáciou) dosiahol celkový objem klasifikovaných pohľadávok vyplývajúcich z úverov poskytnutých klientom dovtedajšie maximum, úroveň hrozivých 192,3 miliárd Sk. Význam veľkých štátnych bánk bol však pre ekonomiku príliš zásadný na to, aby bol pripustený ich pád. Vláda teda pristúpila k nákladnej reštrukturalizácii, počas ktorej boli v dvoch etapách z troch najväčších slovenských bánk (IRB, SLSP, VÚB) prevedené nedobytné úvery v celkovej hodnote približne 113 miliárd Sk do špecializovanej finančnej inštitúcie – Slovenskej konsolidačnej agentúry.
Reštrukturalizácia bankového sektora bola úspešne ukončená privatizáciou bánk vstupom strategických zahraničných investorov na slovenský bankový trh. Príjmy z privatizácie bánk predstavovali približne 40 miliárd Sk. Celkové náklady na reštrukturalizáciu dosiahli 124 miliárd Sk, teda približne 12 % HDP.
Ako zdôraznil prezident SBA a generálny riaditeľ Tatra banky Igor Vida, v súčasnosti sú slovenské banky stabilné, majú dostatok likvidity, čo je dobrá správa nielen pre ich klientov, ale aj pre Slovensko. Podľa jeho slov slovenské banky patria medzi európskych lídrov v zavádzaní moderných progresívnych technológií, ako sú napríklad mobile banking, mobilné bezkontaktné platby, P2P bankové platby, bezkontaktné platby či QR kódy, ktoré dnes slovenský bankový klient považuje za samozrejmosť.
Ako zdôraznil viceprezident SBA a generálny riaditeľ ČSOB Daniel Kollár, slovenské banky prešli začiatkom 90. rokov transformáciou a nevyhnutnou modernizáciou najmä investíciami do nových informačných technológií a rozširovania pobočiek, ktorá si podľa Národnej banky Slovenska (NBS) vyžiadala 75 miliárd Sk (2,49 miliardy eur). V tom období sa bankový sektor stal hlavným zdrojom získavania finančných prostriedkov na reštrukturalizáciu hospodárstva, čo posilnilo previazanosť bánk a podnikov. V období kupónovej privatizácie získali banky prostredníctvom svojich investičných privatizačných fondov významný vlastnícky podiel v podnikovej sfére.
Neefektívny model riadenia podnikov a silný štátny vplyv na hospodárstvo, ako zdôraznil Kollár, však zapríčinili postupné zhoršovanie situácie v podnikovom sektore. Podniky neboli schopné plniť svoje úverové záväzky. Hlavné problémy bánk v tomto období boli nedodržiavanie kapitálovej primeranosti a nedostatok dlhodobých finančných zdrojov. Bankám chýbalo až 40 miliárd Sk vlastných zdrojov.
Nedostatok likvidity/peňazí sa prejavil aj vysokým úročením vkladov, ktoré predstavovalo 15 až 25 %. Pri ozdravovaní bankového sektora došlo k rapídnemu poklesu úrokových mier.
V roku 1999 (tesne pred reštrukturalizáciou) dosiahol celkový objem klasifikovaných pohľadávok vyplývajúcich z úverov poskytnutých klientom dovtedajšie maximum, úroveň hrozivých 192,3 miliárd Sk. Význam veľkých štátnych bánk bol však pre ekonomiku príliš zásadný na to, aby bol pripustený ich pád. Vláda teda pristúpila k nákladnej reštrukturalizácii, počas ktorej boli v dvoch etapách z troch najväčších slovenských bánk (IRB, SLSP, VÚB) prevedené nedobytné úvery v celkovej hodnote približne 113 miliárd Sk do špecializovanej finančnej inštitúcie – Slovenskej konsolidačnej agentúry.
Reštrukturalizácia bankového sektora bola úspešne ukončená privatizáciou bánk vstupom strategických zahraničných investorov na slovenský bankový trh. Príjmy z privatizácie bánk predstavovali približne 40 miliárd Sk. Celkové náklady na reštrukturalizáciu dosiahli 124 miliárd Sk, teda približne 12 % HDP.
Ako zdôraznil prezident SBA a generálny riaditeľ Tatra banky Igor Vida, v súčasnosti sú slovenské banky stabilné, majú dostatok likvidity, čo je dobrá správa nielen pre ich klientov, ale aj pre Slovensko. Podľa jeho slov slovenské banky patria medzi európskych lídrov v zavádzaní moderných progresívnych technológií, ako sú napríklad mobile banking, mobilné bezkontaktné platby, P2P bankové platby, bezkontaktné platby či QR kódy, ktoré dnes slovenský bankový klient považuje za samozrejmosť.
