Po 20-tich hodinách "cestospania" sme sa stali na dva dni Parížanmi a prešli sme cez Champs Elysées popod Veľký Víťazný oblúk.
Autor Školský servis
Bánovce nad Bebravou 20. júla (TASR) - Koncom školského roka sme odpočítavali dni a noci nielen tradične do letných prázdnin, tentoraz sa študenti vyšších ročníkov bánovského gymnázia nevedeli dočkať 8-dňového školského zájazdu Paríž-Londýn.
Až po 20-tich hodinách "cestospania" sme sa stali na dva dni Parížanmi a prešli sme cez Champs Elysées popod Veľký Víťazný oblúk, ktorý sa v skutočnosti obchádza kruhovým objazdom. Hodinová prehliadka autobusom po parížskych uličkách a Palace de la Concorde nás dostala do sveta drobných kaviarničiek a reštaurácií s vonkajšími terasami. Ulice plné ľudí viacerých rás, na cestách motorky predbiehajúce všetky ostatné dopravné prostriedky. Hneď na začiatku sa nám predstavila moderná architektúra v najbohatšej štvrti Paríža, známa La Defence, takže naše prvé spoločné fotky vznikali v pozadí s Novým Víťazným oblúkom. Ale aby sme nestratili ilúzie o umeleckom a romantickom vzhľade fracúzskej metropoly! Chvíľu sme sa povozili v metre a pomedzi živé plôtiky a prehliadkové autobusy sme uvideli legendárnu sklenú pyramídu. „Takže, deti,“ ako nás zvykol nazývať Rado Čekan, majiteľ rovnomennej cestovnej kancelárie, s ktorým sme sa na zájazde delili o zážitky, „nachádzame sa v Louvri, vstupenky už máte kúpené. Prajem vám príjemný zážitok z galérie a o dve hodiny sa vidíme na tomto istom mieste.“ Za ten čas sme sa snažili zorientovať v obrovských priestoroch tejto svetoznámej galérie, skontrolovali sme Monu Lízu, spolu s Janoncami a objavili sme veľa iných, azda i zaujímavejších obrazov a sôch.
Podľa plánu nasledovala Hora mučeníkov, alebo inak Montmartre, tá nesie na pleciach baziliku Sacré-coeur, Posvätné srdce. „Až teraz sa mi ráta, že sme v Paríži!“ aj takto reagovali niektorí z nás, keď sme sa cez námestíčko umelcov dostali k Eiffelovke. Vystáli sme si takmer hodinový rad a výťahom sme sa vyviezli až na tretie poschodie. Vyššie od nás bola už iba 4-metrová anténa. No a ten výhľad! Celý Paríž ako na dlani! Nevychádzali sme z údivu. Počasie sa po celom dni upokojilo a krásny slnečný večer sme zapili na lodi, prechádzajúc Seinou. Nesklamal ani Versailles s históriou francúzskych panovníkov či rozsiahle versailleské záhrady. A nás delilo od Veľkej Británie už iba pár hodín cesty a Lamanšský prieliv. Mali sme „šťastie“ na zvýšený stupeň nepriaznivosti vetra, takže naša plavba z Calais k Doverským bielym útesom sa mierne predĺžila. Za ten čas sme si posunuli hodinky o hodinu vzad a s veľkým očakávaním hľadeli v ústrety ostrovu, kde je azda všetko naopak!Hoci patrí Londýn k európskym veľkomestám, napočudovanie nebolo pre mňa veľmi ťažké sa tu zorientovať! Mala som pocit, že by som skôr zablúdila v Trenčíne ako tu. Každopádne, v Londýne vládne špecifická atmosféra. Obrovské rustikálne budovy z minulých dôb, akoby každá jedna držala transparent so svojím životným príbehom. To ešte len tu sme videli, čo sú to plné ulice a tie najrôznejšie typy ľudí. Občasné mrholenie striedali teplé lúče a my sme sa vydali po stopách kultúry tohto veľkomesta. Obdivuhodná novogotická stavba Westminsterského paláca s dvoma snemovňami, vyčnievajúci Big Ben a odľahlý chrám Westminster Abbey oddeľuje Temža od Londýnskeho oka či podmorského sveta Aqária. Vzhľadom na blížiace sa Letné olympijské hry 2012 sme privoňali k prípravám a odhalili sme symbol olympijských kruhov pripevnený k Tower Bridge.
Aj keď britská vlajka na Buckinghamskom paláci bola zdvihnutá, kráľovná Alžbeta II. vo svojom sídle nestála o našu návštevu. Nás to však neodradilo a tešili sme sa, že ideme „prepierať“ libry do obchodíkov na Oxford street a Piccadilly Circus. Známe osobnosti sme stretli akurát tak v Múzeu voskových figurín Madame Tussaud. Londýn vlastní viacero ďalších múzeí a galérií veľkých rozmerov, z ktorých sme navštívili National gallery na Trafalgarskom námestí, Natural History museum, Science museum a Victoria and Albert museum. Dva dni v Londýne boli za nami a nás čakal ten tretí, kedy sme si na pár minút odskočili v Greenwichskom observatóriu na západnú pologuľu. Dlho sme sa však nezdržali, čakalo nás ešte Námorné národné múzeum a cesta späť na kontinentálnu pevninu. Posledný deň zájazdu sme zavŕšili v parížskom Disneylande, kde sme prišli aj o tú trochu energie, ktorá nás ešte sprevádzala. Aj takýmto spôsobom sa dá prežiť celkom obyčajný týždeň, ktorý sa pre všetkých 42 účastníkov stal nezabudnuteľným.
Ivana Mišáková, 17 rokov, Gymnázium J. Jesenského, Bánovce nad Bebravou
Až po 20-tich hodinách "cestospania" sme sa stali na dva dni Parížanmi a prešli sme cez Champs Elysées popod Veľký Víťazný oblúk, ktorý sa v skutočnosti obchádza kruhovým objazdom. Hodinová prehliadka autobusom po parížskych uličkách a Palace de la Concorde nás dostala do sveta drobných kaviarničiek a reštaurácií s vonkajšími terasami. Ulice plné ľudí viacerých rás, na cestách motorky predbiehajúce všetky ostatné dopravné prostriedky. Hneď na začiatku sa nám predstavila moderná architektúra v najbohatšej štvrti Paríža, známa La Defence, takže naše prvé spoločné fotky vznikali v pozadí s Novým Víťazným oblúkom. Ale aby sme nestratili ilúzie o umeleckom a romantickom vzhľade fracúzskej metropoly! Chvíľu sme sa povozili v metre a pomedzi živé plôtiky a prehliadkové autobusy sme uvideli legendárnu sklenú pyramídu. „Takže, deti,“ ako nás zvykol nazývať Rado Čekan, majiteľ rovnomennej cestovnej kancelárie, s ktorým sme sa na zájazde delili o zážitky, „nachádzame sa v Louvri, vstupenky už máte kúpené. Prajem vám príjemný zážitok z galérie a o dve hodiny sa vidíme na tomto istom mieste.“ Za ten čas sme sa snažili zorientovať v obrovských priestoroch tejto svetoznámej galérie, skontrolovali sme Monu Lízu, spolu s Janoncami a objavili sme veľa iných, azda i zaujímavejších obrazov a sôch.
Podľa plánu nasledovala Hora mučeníkov, alebo inak Montmartre, tá nesie na pleciach baziliku Sacré-coeur, Posvätné srdce. „Až teraz sa mi ráta, že sme v Paríži!“ aj takto reagovali niektorí z nás, keď sme sa cez námestíčko umelcov dostali k Eiffelovke. Vystáli sme si takmer hodinový rad a výťahom sme sa vyviezli až na tretie poschodie. Vyššie od nás bola už iba 4-metrová anténa. No a ten výhľad! Celý Paríž ako na dlani! Nevychádzali sme z údivu. Počasie sa po celom dni upokojilo a krásny slnečný večer sme zapili na lodi, prechádzajúc Seinou. Nesklamal ani Versailles s históriou francúzskych panovníkov či rozsiahle versailleské záhrady. A nás delilo od Veľkej Británie už iba pár hodín cesty a Lamanšský prieliv. Mali sme „šťastie“ na zvýšený stupeň nepriaznivosti vetra, takže naša plavba z Calais k Doverským bielym útesom sa mierne predĺžila. Za ten čas sme si posunuli hodinky o hodinu vzad a s veľkým očakávaním hľadeli v ústrety ostrovu, kde je azda všetko naopak!Hoci patrí Londýn k európskym veľkomestám, napočudovanie nebolo pre mňa veľmi ťažké sa tu zorientovať! Mala som pocit, že by som skôr zablúdila v Trenčíne ako tu. Každopádne, v Londýne vládne špecifická atmosféra. Obrovské rustikálne budovy z minulých dôb, akoby každá jedna držala transparent so svojím životným príbehom. To ešte len tu sme videli, čo sú to plné ulice a tie najrôznejšie typy ľudí. Občasné mrholenie striedali teplé lúče a my sme sa vydali po stopách kultúry tohto veľkomesta. Obdivuhodná novogotická stavba Westminsterského paláca s dvoma snemovňami, vyčnievajúci Big Ben a odľahlý chrám Westminster Abbey oddeľuje Temža od Londýnskeho oka či podmorského sveta Aqária. Vzhľadom na blížiace sa Letné olympijské hry 2012 sme privoňali k prípravám a odhalili sme symbol olympijských kruhov pripevnený k Tower Bridge.
Aj keď britská vlajka na Buckinghamskom paláci bola zdvihnutá, kráľovná Alžbeta II. vo svojom sídle nestála o našu návštevu. Nás to však neodradilo a tešili sme sa, že ideme „prepierať“ libry do obchodíkov na Oxford street a Piccadilly Circus. Známe osobnosti sme stretli akurát tak v Múzeu voskových figurín Madame Tussaud. Londýn vlastní viacero ďalších múzeí a galérií veľkých rozmerov, z ktorých sme navštívili National gallery na Trafalgarskom námestí, Natural History museum, Science museum a Victoria and Albert museum. Dva dni v Londýne boli za nami a nás čakal ten tretí, kedy sme si na pár minút odskočili v Greenwichskom observatóriu na západnú pologuľu. Dlho sme sa však nezdržali, čakalo nás ešte Námorné národné múzeum a cesta späť na kontinentálnu pevninu. Posledný deň zájazdu sme zavŕšili v parížskom Disneylande, kde sme prišli aj o tú trochu energie, ktorá nás ešte sprevádzala. Aj takýmto spôsobom sa dá prežiť celkom obyčajný týždeň, ktorý sa pre všetkých 42 účastníkov stal nezabudnuteľným.
Ivana Mišáková, 17 rokov, Gymnázium J. Jesenského, Bánovce nad Bebravou