Bratislava 25. júna (TASR) – Ľudia zvyknú podceňovať bezpečnostné pravidlá pri športovaní na Dunaji. Nedokážu zhodnotiť vlastné sily a zabúdajú na záchranné vesty. Rizikový je pritom jeho celý tok. Poukazuje na to Tibor Kulcsár z Komplexnej centrálnej záchrannej služby.

Vlani sa v rieke Dunaj utopilo 14 ľudí, tento rok asi päť. O život prišiel takto nedávno i Martin Filko, šéf Inštitútu finančnej politiky a hlavný ekonóm ministerstva financií. Ľudia sa utopili na kajakoch, člnoch a počas plávania. V Bratislavskom kraji takto vlani zomrelo päť ľudí, v Nitrianskom tiež päť a v Trnavskom štyria ľudia.

„Pri rekreácii na Dunaji treba dbať na dobrý technický stav plavidla, záchranná vesta je nevyhnutná. Človek by mal vedieť prognózu počasia, potrebné je si tiež naplánovať trasu a zistiť na nej prípadné nebezpečenstvá,“ povedal pre TASR Kulcsár.

Pri plavbe na člne sa treba podľa neho maximálne vyhýbať lodiam, záchranár radí zájsť s malým plavidlom k brehu. Odporúča všímať si plávajúce predmety na vode aj pod hladinou, ako stromy a konáre. „Tie ťažko viditeľné môžu byť príčinou havárie malého plavidla,“ uviedol. Je potrebné sa tiež vyhnúť miestam so silným prúdom a vodným vírom. Na Dunaji sú aj neviditeľné spodné prúdy. Plávať možno len na miestach bez lodí, prúdov a vodných vírov.

„Dunaj je pri každej našej plavbe iný, neustále ho spoznávame,“ povedal Kulcsár. Má však podľa neho veľa krásnych miest stojacich za návštevu, netreba však podľa neho zabúdať na bezpečnosť.


Rieka Dunaj znamená pre celé generácie vodákov na Slovensku i v zahraničí obľúbený kus prírody, ktorý je zároveň športoviskom, miestom oddychu i romantických zákutí. Pre TASR to povedal člen predsedníctva Asociácie bratislavských vodáckych klubov a kapitán Vodáckeho klubu Dunajčík Bratislava Martin Mišík. História vzniku a rozvoja vodáckych športov bola na Slovensku podľa neho spojená práve s riekami ako Dunaj či Váh.

"Na Dunaji sa rozvinuli vodácke športy aj v Rakúsku, Maďarsku či Srbsku. Vodáci si vytvárajú k vode, na ktorej jazdia, intímny vzťah. Zaujímavé je, že keď dobre poznáte Dunaj a jeho zákutia na Slovensku či v Maďarsku, cítite podobnú atmosféru aj na iných úsekoch tejto rieky až po jej deltu," priblížil Mišík.

Vodáci popri láske k Dunaju pociťujú aj pokoru. Práve jej nedostatok podľa Mišíka zapríčinilo, že táto rieka a jej príroda boli v minulosti značne zdevastované. "Dnes sa situácia jasne zlepšuje. Povedomie verejnosti, odborníkov, inštitúcií a úradov o potrebe ochrany prírodného bohatstva Dunaja sa zvyšuje. Záujem verejnosti o rieku stúpa," povedal.

Ako tvrdí, táto rieka nie je nebezpečná pre šport. Dokazuje to podľa neho aj fakt, že po nej už približne 100 rokov bezpečne pádluje a vesluje množstvo vodákov. "Treba poznať a dodržať určité zásady, rozpoznať a správne odhadnúť jeho silu, poznať svoje schopnosti, mať správny športový výstroj. Najlepším spôsobom, ako sa to naučiť, je systematický vodácky výcvik či tréning v niektorom vodáckom klube," skonštatoval Mišík.

Foto: FOTO TASR/Jakub Kotian

Tradičnými projektmi vodákov na Dunaji sú splavy, tréningy a súťaže. Každý vodácky klub má svoje akcie, ktoré organizuje. Mnohé sú však spoločné i medzinárodné. "Známa je medzinárodná vodácka turistická plavba TID z Nemecka až do Dunajskej delty. Medzinárodný kredit majú preteky Hargašov memoriál a Dunajský maratón v kanoistike a veslovaní. Populárne sú aj tradičné vodácke orientačné preteky v ramenách Dunaja okolo Bodíkov. V spleti dunajských ramien sú rozostavené a ukryté kontrolné body a pretekári ich pomocou mapy hľadajú a snažia sa ich zozbierať v čo najrýchlejšom čase," priblížil Mišík.

Vodácka magistrála sa nachádza blízko brehu rieky a snahou Asociácie bratislavských vodáckych klubov je, aby sa tu breh neupravoval nevhodným spôsobom a neobjavili sa tu hausbóty či pontóny, ktoré by boli pre športujúcich vodákov jazdiacich proti prúdu pri brehu prekážkou alebo nebezpečenstvom. Ambíciou vodákov je prispieť k vytvoreniu koncepčného plánu či generelu dunajských brehov, aby sa problémy okolo Dunaja vnímali komplexne a činnosti i zámery premyslene koordinovali.

Snahou vodákov je taktiež umožniť jednoduchšie prekonanie stupňa Čunovo na vodnom diele Gabčíkovo či umožniť ľahšie preniesť člny do Malého a Mošonského Dunaja. Taktiež umožniť lepšiu plavbu po dunajských ramenách, ktoré sú prehradené prehrádzkami. "Príklady a inšpiráciu čerpáme zo zahraničia, z Rakúska, Česka aj Maďarska," dodal Mišík.