Attack on Prime Minister
News in English
Komisia vydala správy ku každému členskému štátu s výnimkou Grécka a Cypru.
Autor TASR
Bratislava 29. februára (TASR) - Slováci sa dožívajú nižšieho veku v porovnaní s inými obyvateľmi Európskej únie (EÚ). Výraznejšie sa to týka mužov ako žien. Zdravotný stav Slovákov sa však pomaly zlepšuje. Konštatuje sa to v tohtoročnej správe Európskej komisie (EK) o Slovensku. Ide o pracovný dokument útvarov EK a nepredstavuje jej oficiálne stanovisko.
Stredná dĺžka života pri narodení dosahuje u mužov 72,9 roka oproti priemeru 77,8 roka v EÚ. U žien je to na Slovensku 80,1 roka oproti 83,3 roka v EÚ. Poukazujú na to údaje z roku 2013.
"Priemerná doba, počas ktorej si ľudia užívajú dobrý zdravotný stav a sú bez invalidity, je v prípade žien najnižšia v EÚ a jedna z najnižších v prípade mužov," píše sa v správe. Vysoká miera úmrtnosti môže podľa EK znížiť potenciálnu pracovnú silu Slovenska vo výške dodatočného 1,4 percentuálneho bodu oproti priemeru EÚ.
Na úrovni priemeru EÚ sú na Slovensku ukazovatele prístupu k zdravotnej starostlivosti vrátane nákladov, vzdialenosti a čakacích lehôt. Pomerne vysoký je však podľa EK podiel hotovostných doplatkov na celkových výdavkoch na zdravotnú starostlivosť. Ide o 22 percent, priemer EÚ je na úrovni 16 percent. "A dosť rozšírené sú aj úplatky (22 percent)," píše sa v správe.
Sektor zdravotnej starostlivosti čelí podľa EK naďalej problémom dlhodobej udržateľnosti. Výdavky na zdravotnú starostlivosť označila komisia za relatívne nízke. Všimla si tiež, že niekoľko verejných nemocníc je "naďalej v zlej finančnej situácii, čo môže byť odzrkadlením pretrvávajúcich nedostatkov pri obstarávaní v zdravotníctve".
Slovenský systém dlhodobej starostlivosti je roztrieštený a chýba mu strategické plánovanie, upozorňuje EK. Verejné výdavky na ňu majú byť jedny z najnižších v EÚ (0,2 percenta HDP v roku 2013), dostupnosť služieb starostlivosti má byť "obzvlášť nedostatočná na úrovni obcí". "Starostlivosť musia následne poskytovať príbuzní, čo má negatívne účinky na ich účasť na trhu práce," upozornila EK.
Pokrok v zavádzaní eHealth-u a DRG na Slovensku je podľa EK pomalý. EHealth má však dobrý potenciál priniesť úspory na nákladoch, uvádza sa v správe. "Jeho plánovaným zavedením sa pravdepodobne zníži súčasné nadmerné predpisovanie liekov," píše EK. Elektronické zdravotníctvo bude podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR nasadené plošne v zmysle legislatívy od roku 2017.
Komisia vydala správy ku každému členskému štátu s výnimkou Grécka a Cypru. "Poslúžia ako základ pre diskusie s členskými štátmi o ich rozhodnutiach v oblastiach jednotlivých vnútroštátnych politík ešte pred tým, než v apríli predložia svoje národné programy," informovala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia EK na Slovensku. Zo správy o krajine sa bude vychádzať aj pri vypracúvaní konkrétnych odporúčaní komisie pre jednotlivé krajiny, ktoré vychádzajú koncom jari.
Stredná dĺžka života pri narodení dosahuje u mužov 72,9 roka oproti priemeru 77,8 roka v EÚ. U žien je to na Slovensku 80,1 roka oproti 83,3 roka v EÚ. Poukazujú na to údaje z roku 2013.
"Priemerná doba, počas ktorej si ľudia užívajú dobrý zdravotný stav a sú bez invalidity, je v prípade žien najnižšia v EÚ a jedna z najnižších v prípade mužov," píše sa v správe. Vysoká miera úmrtnosti môže podľa EK znížiť potenciálnu pracovnú silu Slovenska vo výške dodatočného 1,4 percentuálneho bodu oproti priemeru EÚ.
Na úrovni priemeru EÚ sú na Slovensku ukazovatele prístupu k zdravotnej starostlivosti vrátane nákladov, vzdialenosti a čakacích lehôt. Pomerne vysoký je však podľa EK podiel hotovostných doplatkov na celkových výdavkoch na zdravotnú starostlivosť. Ide o 22 percent, priemer EÚ je na úrovni 16 percent. "A dosť rozšírené sú aj úplatky (22 percent)," píše sa v správe.
Sektor zdravotnej starostlivosti čelí podľa EK naďalej problémom dlhodobej udržateľnosti. Výdavky na zdravotnú starostlivosť označila komisia za relatívne nízke. Všimla si tiež, že niekoľko verejných nemocníc je "naďalej v zlej finančnej situácii, čo môže byť odzrkadlením pretrvávajúcich nedostatkov pri obstarávaní v zdravotníctve".
Slovenský systém dlhodobej starostlivosti je roztrieštený a chýba mu strategické plánovanie, upozorňuje EK. Verejné výdavky na ňu majú byť jedny z najnižších v EÚ (0,2 percenta HDP v roku 2013), dostupnosť služieb starostlivosti má byť "obzvlášť nedostatočná na úrovni obcí". "Starostlivosť musia následne poskytovať príbuzní, čo má negatívne účinky na ich účasť na trhu práce," upozornila EK.
Pokrok v zavádzaní eHealth-u a DRG na Slovensku je podľa EK pomalý. EHealth má však dobrý potenciál priniesť úspory na nákladoch, uvádza sa v správe. "Jeho plánovaným zavedením sa pravdepodobne zníži súčasné nadmerné predpisovanie liekov," píše EK. Elektronické zdravotníctvo bude podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR nasadené plošne v zmysle legislatívy od roku 2017.
Komisia vydala správy ku každému členskému štátu s výnimkou Grécka a Cypru. "Poslúžia ako základ pre diskusie s členskými štátmi o ich rozhodnutiach v oblastiach jednotlivých vnútroštátnych politík ešte pred tým, než v apríli predložia svoje národné programy," informovala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia EK na Slovensku. Zo správy o krajine sa bude vychádzať aj pri vypracúvaní konkrétnych odporúčaní komisie pre jednotlivé krajiny, ktoré vychádzajú koncom jari.
