Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Import

KLOKNER: Chcem byť primátorom zmierenia, nie arogancie

Jozef Klokner. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Rozhovor s Jozefom Kloknerom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov na primátorov krajských miest vo voľbách do orgánov samospráv.

Trnava 3. novembra (TASR) - Nezávislý kandidát na primátora Trnavy, 59-ročný Jozef Klokner je stavebný inžinier, v súčasnosti pracuje v súkromnej firme. V uplynulých dvoch volebných obdobiach bol poslancom mestského i krajského zastupiteľstva za KDH. V rokoch 2010-2012 bol nominantom strany na mieste prednostu Obvodného úradu v Trnave. Z KDH vystúpil pre "názorové rozdiely na realizáciu politiky pre ľudí v praxi a vydal sa vlastnou cestou - pomáhať slušným ľuďom". Je ženatý, má tri deti.

Kedy a za akých okolností vo vás dozrelo rozhodnutie kandidovať na najvyššiu funkciu v miestnej samospráve?

Zo stretávaní a z rozhovorov s ľuďmi za posledných pár mesiacov som si odniesol poznanie, že atmosféra v spoločnosti nie je dobrá. Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, je spoločnosť, a to i na úrovni mesta Trnava, nezmyselne rozdelená na dva tábory. Formálne sa síce prezentuje, že je tu ľavica (Smer-SD) verzus pravica (rôzne rozdelené strany a straničky) a tieto dva tábory sa tvária, že medzi sebou akože súperia o presadenie svojich programov. V skutočnosti to však treba pomenovať pravým menom - ide o partajníctvo, v ktorom chcú ako ľavica, tak i pravica získavať verejnú zákazku, obsadiť výhodné miesta, získať vplyv na realizovanie verejných projektov za účelom vlastného, osobného profitu a podobne.



Na pozadí tohto boja je však spoločnosť reálne rozdelená na ľudí, ktorí z tohto divadla medzi pravicou a ľavicou osobne profitujú a potom sa prezentujú ako "úspešní", a na druhej strane je väčšina normálnych, slušných ľudí, ktorým sa kvôli takémuto spravovaniu vecí verejných žije čoraz ťažšie. Táto druhá, obrovská skupina ľudí je už z toho tak frustrovaná, že rezignovala nielen na stav v spoločnosti, ale bohužiaľ aj v meste. To však vyhovuje práve tej prvej, "vychytralej" skupine nalepenej na partaje ľavice a pravice.

Ja nemienim podporovať tieto "naťahovačky" medzi pravicou a ľavicou a to je presne ten dôvod mojej kandidatúry - chcem spájať slušných ľudí bez ohľadu na politické tričko.

Mám víziu, čo treba spraviť pre tú slušnú väčšinu ľudí. Chcem byť ľudovým primátorom. Primátorom zmierenia, nie primátorom arogancie.

Spomeňte dva plusy a dva podľa vás najvýraznejšie mínusy minulého volebného obdobia.

Vyzdvihujem otvorenie Mestského priemyselno-technologického parku na Priemyselnej ulici. Druhým plusom je rekonštrukcia pešej zóny. Ako negatívum vidím živelné zmeny v územnom pláne, kde sa vôbec nepodporuje snaha pritiahnuť do centra mesta kvalitné obchody pre ľudí. Naopak, povolilo sa obchodné centrum v areáli trnavskej nemocnice. Podľa môjho názoru by to malo byť úplne opačne. Tiež neviem pochopiť, že na sídliskách doteraz nevyrástol ani jeden parkovací dom pre ľudí tam bývajúcich – a to pri častej nemožnosti nájsť jedno voľné parkovacie miesto v týchto štvrtiach (napr. na Linčianskej, Na hlinách).

Čím sa odlišuje váš volebný program od volebných programov vašich protikandidátov, čím by mal zaujať voličov?

Moja základná ponuka pre Trnavčanov je byť silným, nezávislým a skúseným primátorom so srdcom. Môj program je postavený tak, že spája rozdelené tábory a nepodporuje stranícke rozdeľovanie. Je to ľudový program zdravého sedliackeho hospodára – hospodáriť zodpovedne, neplytvať a zveľaďovať. Program vychádza z reálnej znalosti problematiky, neprifarbuje na ružovo a prináša riešenia problémov, ktoré mesto trápia.

Aké sú jeho priority?

Priority programu sú: Kvalitné pracovné príležitosti - Trnava sa v tomto musí stať slovenským lídrom. Toto musí byť ambíciou nášho mesta. My sa nemôžeme porovnávať s menej vyspelými regiónmi a spať na vavrínoch preto, že západ Slovenska je na tom relatívne lepšie. Potom pomoc sociálne slabším, seniorom a ľuďom so zdravotnými ťažkosťami, ďalej oživenie historického centra mesta. Čo-to sa síce urobilo, ale mesto je stále mŕtve, nenájdete tam veľa kvalitných obchodíkov a služieb. Malí a strední podnikatelia sú vytláčaní na okraj mesta, a to i zlou politikou nájmov mestských priestorov. Historické budovy v centre nám chátrajú a sú sčasti nevyužité, a na kraji mesta sa stavajú hypermarkety. Opäť opačne, než by to malo byť.

K prioritám rátam potrebu zazelenať nielen historické centrum – v centre prevláda betón a kamenné kocky. Ako v iných moderných mestách centrum by malo byť príjemné pre ľudí. Stromy a okrasné rastliny tam patria. Je potrebné zreformovať MHD a optimalizovať jej grafikon, riešiť problém parkovania – zavedenie ekologického a tichého mikrobusu, ktorý by približne v hodinových intervaloch prichádzal i do centra mesta, pod Mestskú vežu alebo okolo katedrály a k poliklinike. Najmä starším ľuďom z okrajových štvrtí by sme týmto značne uľahčili život. Dôležité je využitie potenciálu univerzitného mesta so 17 tisícmi vysokoškolákov, aby neodchádzali po skončení štúdia. Na toto sa tiež treba zamerať. A v neposlednom rade znížiť počet poslancov a potrební sú nám slušní, ochotní a prívetiví mestskí policajti a úradníci.

Čo urobíte ako prvé, ak vás Trnavčania zvolia za primátora?

Rád by som, ak by ma občania zvolili, zjednotil všetky dobré zámery, ktoré sa objavili pred voľbami u kandidátov na primátora. Pozval by som neúspešných kandidátov na neformálne stretnutie, chcel by som s nimi, ak by bol záujem z ich strany, i prípadne ďalej spolupracovať. A ako druhé by som dal preveriť využiteľnosť nehnuteľností vo vlastníctve mesta. Ak by sa nájomné ukázalo byť zaťažujúce pre podnikateľov, by sa prehodnotilo. Upravené nájomné by umožnilo vznik ďalších malých obchodíkov v centre i mimo neho a vznik nových pracovných miest.

Hovoríte o spájaní, a nie rozdeľovaní podľa straníckych, majetkových či iných kritérií. Keďže to zdôrazňujete, deje sa to podľa vás v Trnave? Kde?

Stačí počúvať ľudí, rozprávať sa s nimi o situácii v meste. Hovoria - ten je "smerák", ten je "kádehák" alebo "SDKáč". Podľa toho, kto je práve na radnici, buď dostanú verejnú zákazku, alebo nie, buď získajú pracovné miesto, alebo nie. Toto nezmyselné delenie sa musí skončiť.

Koľko plánujete minúť na predvolebnú kampaň a z akých zdrojov pochádzajú tieto prostriedky?-

Okolo 4000 - 5000 eur a bude financovaná z rodinného rozpočtu.


Dajte tip na konečné poradie kandidátov na primátora.

Na štartovej dráhe majú všetci kandidáti rovnaké šance. Nevidím žiadneho veľkého favorita.