< sekcia Import

KOMENTÁR: SOUKUP:Kompromis o vylúčení ruskej reprezentácie z olympiády

Foto: Teraz.sk

Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.

Rusko sa stalo prvou krajinou, ktorá bola suspendovaná z olympijských hier. Moskva ale svojím prístupom nedala medzinárodnému olympijskému výboru veľmi na výber. Dôkazy o štátom riadenom dopingu boli príliš silné.

Rozhodnutie Medzinárodného olympijského výberu potrestať Moskvu za organizovaný doping tým, že ruskí športovci budú musieť na blížiacich sa olympijských hrách vystupovať pod olympijskou vlajkou, môže vyzerať dramaticky, ale v skutočnosti ide o veľký kompromis. Mohlo to totiž skončiť oveľa horšie. Do Južnej Kórei totiž z Ruska nemusel ísť vôbec nikto.

Takto automaticky nepôjdu iba tí športovci, ktorí už majú na svojom účte nejaké dopingové prehrešky. Všetci ostatní majú šancu, teda pokiaľ ich účasť schváli zvláštna komisia medzinárodného olympijského výboru. Ako bude rozhodovať sa ešte len uvidí, ale dúfajme, že bude veľkorysá.

Pretože taký dvadsaťročný sánkar Roman Repilov a tým skôr pätnásťročná krasokorčuliarka Alina Zagitovová, naozaj nemôžu za to, čo sa robilo pred štyrmi a viac rokmi pri príprave na zimnú olympiádu v Soči. Ak si čistí ruskí športovci zaslúžia náš súcit, rozhodne sa to netýka funkcionárov a politikov, ktorí masívny dopingový systém vytvorili a následne kryli.

Vyšetrovatelia medzinárodného olympijského výboru zistili, že existoval zoznam niekoľko desiatok športovcov, ktorí dostávali kokteil z anabolík a moskovské antidopingové laboratórium zaisťovalo, aby ich oficiálne testy boli vždy čisté. Pri testoch v Rusku to bolo ľahké, systém ale fungoval aj počas hier v Soči priamo pred zrakmi medzinárodných pozorovateľov.

Ponechávať capa záhradníkom


Systém do značnej miery vymyslel šéf moskovského antidopingového laboratória Grigorij Rodčenkov. Ten to však prehnal pri zahladzovaní stôp a medzinárodná antidopingová agentúra WADA ho v roku 2015 obvinila zo zničenia tisícov vzoriek a Rodčenkov musel odstúpiť. Ľahko pochopil, že by sa mohol stať obetným baránkom a utiekol do Spojených štátov. Krátko na to v Rusku zomreli jeho dvaja spolupracovníci.

Ruskí komentátori mu teraz nemôžu prísť na meno a obviňujú olympijský výbor, že uveril jednému človeku, ktorý si chce predovšetkým chrániť vlastnú kožu. Rodčenkov je skutočné kľúčový svedok, nie však jediný. Predseda jednej z vyšetrovacích komisií, bývalý švajčiarsky prezident Samuel Schmid vyhlásil, že mali k dispozícii aj rozsiahlu korešpondenciu a tiež laboratórne výsledky, ktoré Rodčenkovu výpoveď úplne potvrdzovali.

Kremeľ doping nepopiera. Predseda ruského olympijského výboru Alexander Žukov sa ospravedlnil za „dopingové prípady, ktoré sa stali v našej krajine“. Tvrdí ale, že išlo o Rodčenkovu súkromnú iniciatívu. Ten však tvrdí, že robil všetko na príkaz vtedajšieho ministra športu Vitalija Mutka. Toho Mutka, ktorému v utorok medzinárodný olympijský výbor doživotne zakázal prístup na olympijské športoviská.

Isto, na súde by to ako dôkaz asi neobstálo, ale bol to práve Vitalij Mutko, ktorý Rodčenkova v roku 2011 podržal, keď bol doktor a jeho sestra obvinení z predaja anabolík športovcom. Rodčenkov sa vtedy nechal hospitalizovať v psychiatrickej liečebni a nakoniec vyviazol bez trestu. Po celý ten čas zostával šéfom moskovského antidopingového laboratória.

Človek nemusí byť hneď konšpirológ aby si povedal, že ponechávať capa záhradníkom malo pre Mutka nejaký význam. Ale tých čistých športovcov, tých mi je ľúto.