Londýn 11. augusta (TASR) -Ruska Jelena Lašmanovová získala na OH v Londýne zlatú medailu v chôdzi na 20 kilometrov v novom svetovom rekorde 1:25:02 h, keď predchádzajúce maximum krajanky Very Sokolovovej z minulého roku prekonala o šesť sekúnd. Striebro si vybojovala ďalšia ruská reprezentantka Oľga Kaniskinová (1:25:09) a bronz putuje do Číny zásluhou Šen-ťie Čchie-jang (1:25:16).

Slovenská reprezentantka Mária Czaková prišla do cieľa na 53. mieste v čase 1:37:43 h.

Dvadsaťročná Lašmanovová sa držala celé preteky tesne za svojou krajankou a obhajkyňou zlata z Pekingu Kaniskinovou, ktorá od začiatku viedla. Krátko pred koncom ju však predbehla a v cieli zdolala o sedem sekúnd.
"V poslednom kole som si všimla, že ostatné pretekárky sú už dosť unavené a spomaľujú, takže som sa chopila svojej šance a zrýchlila. No kým som neprekročila cieľ, nemyslela som si, že budem mať medailu," uviedla víťazka. "Keby som tak v závere išla o trochu rýchlejšie. Bolo to nešťastné, prehrala som v poslednej minúte. No som šťastná za moju tímovú kolegyňu, zaslúžila si to," uviedla Kaniskinová.

Bronzová medailistka Šen-ťie Čchie-jang je pôvodom Tibeťanka a je vôbec prvou zástupkyňou tejto krajiny, ktorá sa predstavila na OH pod vlajkou Číny.

Mária Czaková chcela viac, no ako povedala, nevyšlo jej to podľa predstáv. "Aspoň 1:36:30 som dúfala, že zájdem. Do polovici trate sa mi šlo dobre, no stvrdli mi neskôr nohy, ťažko sa mi dýchalo, prišlo zle od žalúdka. Znie to ako výhovorka, no naozaj som viac nemohla."

Foto: TASR/AP

V závere sa snažila, aby si aspoň zlepšila osobák (1:37:41). "Chýbali dve sekundy, škoda. Na 14. a 16. kilometri mi nohy úplne odišli a mala som čo robiť, aby som sa prebrala. Už ma to viac v tempe nepustilo. Teplo bolo veľké, ani osviežovať som sa nestihla, ešte jedna osviežovačka mi chýbala na druhej strane. Mala som najhorší osobák, no veľmi som sklamaná. Úvahy o vzdaní som nemala, na olympiáde sa bojuje až do konca. V cieli ma podržali usporiadatelia, nohy ma už neposlúchali a keby ma nechytili, asi by som si kľakla, alebo sadla."

Olympiádu považuje Mária Czaková za veľkú motiváciu. "Mala by ma pohnať vpred, musím rozanalyzovať rezervy a snažiť sa na nich popracovať. Takúto atmosféru som nikdy nezažila, bola úžasná. Povzbudzovali ma aj obaja osobní tréneri, rodičia a zopár známych. Videla som ich, bol to príjemný pohľad."

Mária Czaková uzatvorila celkový účet slovenskej výpravy na OH. "Vedela som, že som posledná z našich, no neskončila som posledná, aspoň takto, aj keď ma umiestenie i čas mrzia."