Počasie ovplyvňuje jeho celý život. Meteorológom však netúžil byť Peter Jurčovič od mala. Je známy svojimi vtipnými “pranostikami“, ktorými spestruje predpovede. Vo voľnom čase píše už druhú knihu.

Ako ste sa dostali k meteorológii?

Musím povedať, že nepatrím k takým mojím kolegom, ktorí mali od malička doma meteorologickú búdku. Myslím si, že to ani nie je dobré, aby sa hneď od malička mladý chlapec, mladé dievča zaoberali čisto konkrétne nejakou vednou. Je lepšie, keď je mladý človek široko zameraný, prejde rôznymi odbormi, nájde si čo mu najlepšie sedí. Do začiatku vysokej školy som ani veľmi nerozmýšľal nad tým, že čo chcem robiť. Vedel som len, že chcem ísť na vysokú školu, študovať prírodné vedy, že má matematika až tak nebaví, chémia ešte menej a biológia tiež nie, tak ti nejako plynule išlo k tomu, že som šiel študovať fyziku a po 2. ročníku som si vybral meteorológiu a už to nabralo raketové tempo. Zistil som, že ma to v podstate baví a maximálne sa v tom vyžívam.

Predpokladali ste niekedy, že sa môžete stať známou osobou?

Neviem, či sú na Slovensku ľudia, ktorí chcú byť hercami len preto, že chcú byť slávni. Myslím, že každý chce robiť to, čo ho baví, a keď je stále na očiach verejnosti, tak to už ide jedno s druhým. Isteže sú s tým, že ma ľudia poznajú spojené väčšinou príjemné chvíle, ale niekedy je to až na obtiaž, ale s tým sa stretáva každý, kto je v rádiu, v televízii, v časopisoch, novinách. Neberiem to ako príťaž, v celku je to dobré.

Ovplyvňuje práca Vaše súkromie? Pýtajú sa Vás často známi, blízky na počasie?

No, to je jasné. Kadiaľ chodím, tak to je nepretržité. Keby som mal dovolenku a nechcel by som o počasí nič počuť, tak to sa nedá, lebo keby mi dal niekto otázku, nemôžem mu povedať, že sa teraz tomu nevenujem, lebo každý si bude myslieť, že som namyslený a nechcem mu odpovedať alebo že je to taký nepriateľský postoj. Jednoducho to nejde, vždy musím odpovedať.

Je o Vás známe, že píšete rýmovačky, podobné pranostikám.

Pranostiky, ja hovorím, že je to zlatý poklad našich predkov. To, že vymysleli pranostiky, že vedeli krásne prezentovať pravidelne sa opakujúce javy v minulosti v počasí a vedeli to prognosticky využívať, tak to je nádhera. To, že si občas vymýšľam rýmovačky, to nie sú pranostiky. Robím to kvôli tomu, aby sa moje rozhovory v rádiu trochu spestrili. Ľudia to potrebujú. Nielen prečítať suchú predpoveď počasia, to môže každý, ale ja k tomu chcem dať hodnotu navyše, ktorá to urobí zaujímavým. Ľuďom to ráno v rádiách dvihne náladu, preto viem, že to má význam to takto robiť.

Máte možno nejakú najvtipnejšiu “veršovačku“?

Je to vždy presne datované na ten deň. Niekedy si vymýšľam tak, aby to zodpovedalo tomu, aké počasia sa čaká, a aby to bolo vtipné.

Nepublikovali Vám niekde tie vaše rýmovačky?

Nastal problém, že na niektorých stránkach sú uvedené ako pranostiky, a to sa mi už nepáči, pretože ľudia nevedie rozlíšiť, čo je náš výmysel a všetko berú vážne ako pranostiky. To mi už trošku prekáža. Určitým spôsobom “zasviníme“ krásu pranostík nejakými našimi rýmovačkami a trochu sa stráca prehľad. Vlastne škodíme nášmu literárnemu zlatému pokladu. Keď to niekde na internete vidím, zavolám tam, aby to vymazali.

A neuvažovali ste o vydaní Vašich doterajších rýmovačiek v podobe knihy?

Vyšla mi minulý rok kniha – Najlepšie počasie v Bratislave. Veľmi ľahko sa dá napísať Najlepšie počasie v Košiciach, ale problém je čas. Zabezpečujem rozhlasové, televízne vysielanie, zimnú údržbu, zimné strediská a to mi zaberie dosť času. Vo voľno čase robím na druhej knihe.

Mohli by sme povedať, že ste zároveň aj spisovateľom?

Nenazýval by som sa tak, nevyšlo mi 15 kníh ako skutočným spisovateľom, len som napísal knihu zaujímavostí a teraz to bude zase iná kniha. Okrem toho dosť prednášam meteorológiu na námornej škole, mám široký záber.

Keď máte toľko aktivít, máte vôbec voľný čas?

No, to si človek musí nájsť, aby to vyvážil. Keby bola len práca, tak sa človek unaví a po viacerých rokoch ho to unaví. Snažím sa športovať, hrávam futbal, basketbal. Musí to byť vyvážené. Okrem toho chodím do záhrady.

Veronika Cholewová, Prešovská univerzita Prešov