Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) dostal vlani 1059 hlásení o podozreniach na nežiaduce účinky liekov.
Autor TASR
Bratislava 18. apríla (TASR) - Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) dostal vlani 1059 hlásení o podozreniach na nežiaduce účinky liekov. "V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi môžeme povedať, že nedošlo k výraznému nárastu, respektíve poklesu hlásení," povedala Diana Madarászová zo ŠÚKL. Najviac hlásení prišlo pre lieky používané na liečbu rôznych infekcií, onkologických a kardiovaskulárnych ochorení.
Vyše polovica hlásení sa vzťahuje na podozrenia na závažné nežiaduce účinky. "ŠÚKL posudzuje, analyzuje a vyhodnocuje všetky hlásenia, či daný liek skutočne vyvolal nežiaducu reakciu. Nie všetky nežiaduce reakcie sú spôsobené užívaním lieku. Nežiaduca reakcia môže byť vyvolaná aj inými faktormi, ako sú napríklad iné ochorenia pacienta alebo súbežné užívanie viacerých liekov," vysvetlila Madarászová.
Každý liek môže mať nežiaduci účinok, ktorý sa však nemusí ukázať u každého. Žiaden liek nie je úplne bez rizika. Pre správne použitie lieku treba preto poznať nielen jeho kladné účinky, ale aj obmedzenia a negatíva, pripomína ŠÚKL. Ak sa preukáže, že liek môže vyvolať nežiaduci účinok, štátny ústav prijme potrebné opatrenia až po pozastavenie alebo stiahnutie lieku z používania.
Pacienti si môžu doteraz hlásené nežiaduce účinky nájsť v príbalových letákoch liekov, ako aj na internete v európskej databáze www.adrreports.eu. Tú zriadila Európska agentúra pre lieky s cieľom poskytnúť verejný prístup k hláseniam o podozreniach na nežiaduce účinky lieku. Odborníci odporúčajú pred hlásením nežiaduceho účinku prečítať si najprv príbalový leták, hlásiť by sa mali tie závažnejšie.
Balenia niektorých liekov sú označené obráteným čiernym trojuholníkom. Ten upozorňuje, že v tomto prípade by sa malo hlásiť akékoľvek podozrenie na vedľajšie účinky buď preto, že liek je nový, alebo preto, že je veľmi dôležité získať viac informácií o dlhodobej bezpečnosti lieku. Neznamená to však, že liek je pre pacienta nebezpečný.
Hlásenie nežiaducich účinkov má podľa Európskej liekovej agentúry význam pre zvyšovanie bezpečnosti lieku. Pripomína, že aj keď sú lieky pred registráciou rozsiahlo testované počas klinických štúdií, o ich vedľajších účinkoch nemôže byť známe všetko, kým ich nezačne postupne používať veľký počet ľudí.
Vyše polovica hlásení sa vzťahuje na podozrenia na závažné nežiaduce účinky. "ŠÚKL posudzuje, analyzuje a vyhodnocuje všetky hlásenia, či daný liek skutočne vyvolal nežiaducu reakciu. Nie všetky nežiaduce reakcie sú spôsobené užívaním lieku. Nežiaduca reakcia môže byť vyvolaná aj inými faktormi, ako sú napríklad iné ochorenia pacienta alebo súbežné užívanie viacerých liekov," vysvetlila Madarászová.
Každý liek môže mať nežiaduci účinok, ktorý sa však nemusí ukázať u každého. Žiaden liek nie je úplne bez rizika. Pre správne použitie lieku treba preto poznať nielen jeho kladné účinky, ale aj obmedzenia a negatíva, pripomína ŠÚKL. Ak sa preukáže, že liek môže vyvolať nežiaduci účinok, štátny ústav prijme potrebné opatrenia až po pozastavenie alebo stiahnutie lieku z používania.
Pacienti si môžu doteraz hlásené nežiaduce účinky nájsť v príbalových letákoch liekov, ako aj na internete v európskej databáze www.adrreports.eu. Tú zriadila Európska agentúra pre lieky s cieľom poskytnúť verejný prístup k hláseniam o podozreniach na nežiaduce účinky lieku. Odborníci odporúčajú pred hlásením nežiaduceho účinku prečítať si najprv príbalový leták, hlásiť by sa mali tie závažnejšie.
Balenia niektorých liekov sú označené obráteným čiernym trojuholníkom. Ten upozorňuje, že v tomto prípade by sa malo hlásiť akékoľvek podozrenie na vedľajšie účinky buď preto, že liek je nový, alebo preto, že je veľmi dôležité získať viac informácií o dlhodobej bezpečnosti lieku. Neznamená to však, že liek je pre pacienta nebezpečný.
Hlásenie nežiaducich účinkov má podľa Európskej liekovej agentúry význam pre zvyšovanie bezpečnosti lieku. Pripomína, že aj keď sú lieky pred registráciou rozsiahlo testované počas klinických štúdií, o ich vedľajších účinkoch nemôže byť známe všetko, kým ich nezačne postupne používať veľký počet ľudí.
