Bratislava 9. decembra (TASR) – Dnes uplynulo 115 rokov od narodenia sociológa, filozofa a politológa Andreja Siráckeho.

Po príchode na Slovensko v roku 1948 sa plne rozvinula jeho teoretická, pedagogická a organizačná činnosť. Napísal mnoho teoretických prác z oblasti marxistickej filozofie, etiky, dejín kultúry a sociológie, viaceré práce z oblasti ateizmu a kritiky náboženstva. Je autorom najmenej 17 publikácií, stoviek článkov a štúdií v domácej a zahraničnej tlači.

Andrej Sirácky sa narodil 9. decembra 1900 v Petrovci v srbskej Vojvodine so silným zastúpením slovenského obyvateľstva. Počas pôsobenia v rodisku sa aktívne podieľal na rozvoji verejného a kultúrneho života našich krajanov vo vtedajšej Juhoslávii. V Petrovci vyštudoval Koedukačné vyššie gymnázium (KVG), neskôr sa vzdelával na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. V českej metropole sa podieľal na založení ľavicovej revue DAV, v ktorej publikoval marxisticky orientované úvahy o umení a o "rozpore" indivídua a spoločnosti. Po návrate do rodného mesta sa stal stredoškolským profesorom a redaktorom časopisu Národná jednota. Zastával mnohé ďalšie funkcie ako organizátor kultúrno-spoločenského života a prostredníctvom osvety a ľudovýchovy sa usiloval zlepšiť sociálny stav obyvateľov Petrovca. V rokoch 1944-1948 sa zúčastnil ilegálneho národnooslobodzovacieho hnutia a súčasne pôsobil ako riaditeľ KVG.

Po príchode na Slovensko sa Sirácky zameral na spracovanie najaktuálnejších teoretických a ideologických problémov z oblasti marxistickej filozofie, etiky, dejín kultúry, ateizmu. Rok pôsobil ako stredoškolský profesor na Štátnom cvičnom gymnáziu v Bratislave, potom začal učiť na bratislavskej Slovenskej univerzite (SU, neskôr bola premenovaná na Univerzitu Komenského - UK) postupne ako suplent sociológie, docent, riaditeľ Sociologického seminára, vedúci Katedry marxizmu-leninizmu SU, zástupca profesora Filozofickej fakulty (FiF) SU a vedúci Katedry dialektického a historického materializmu FiF SU. V rokoch 1953/1954 až 1955 zastával post rektora SU, potom bol rok dekanom Filozofickej fakulty SU. V rokoch 1955 až 1975 pôsobil ako profesor filozofie a sociológie na FiF UK a ako vedúci Katedry sociológie FiF UK. Na univerzite sa zaslúžil o oživenie sociológie, ktorej sľubný povojnový vývoj bol nástupom dogmatických názorov umŕtvený.

Na svoje rané práce, kriticky zamerané na riešenie niektorých sociálnych tém, nadviazal Sirácky v polovici 60. rokov 20. storočia prácami o teoretických problémoch sociológie. Napísal napríklad state O historickom materializme (1952), O komunistickej morálke (1952), K otázke formovania socialistického človeka (1953), Tvorivá sila marxizmu - leninizmu (1953) alebo Problémy a perspektívy socializmu (1972).

V 60. rokoch 20. storočia sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR). V 70. rokoch 20. storočia bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS), členom Ideologickej komisie ÚV KSS. Patril medzi zakladateľov Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. Pôsobil ako jej predseda, podpredseda a riaditeľ Sociologického ústavu SAV, vedúci vedecký pracovník Filozofického ústavu SAV, riaditeľ Ústavu filozofie a sociológie (ÚFS) SAV. Od roku 1953 bol členom korešpondentom SAV, od roku 1955 členom korešpondentom ČSAV (Československá akadémia vied), od 19. decembra 1955 akademikom SAV, od roku 1972 akademikom ČSAV, od roku 1976 zahraničným členom Akadémie vied ZSSR (Zväz sovietskych socialistických republík).

Andrej Sirácky zomrel 29. septembra 1988 v Bratislave vo veku 87 rokov.