Bratislava 8. júla (TASR) - Doteraz najväčší bádateľský výkon v dejinách slovenskej historiografie a do istej miery aj výkon literárny, zaznamenal historik, archivár, knihovník a vysokoškolský pedagóg Daniel Rapant (1897 Holíč - 1988 Bratislava). V rokoch 1939-1950 bol univerzitným profesorom slovenských dejín na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity a po vojne na Filozofickej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave.

Jeho najväčším a dá sa povedať, že celoživotným dielom, je 13-zväzkový opus Slovenské povstanie roku 1848-1849 s pracovným podtitulom Dejiny a dokumenty. Vychádzalo v rokoch 1937-1972, pričom niektoré diely mali aj dve časti.

Monumentalitu diela naznačilo už vydanie prvého dielu, ktorý vyšiel v dvoch častiach: 1. časť - Dejiny a dokumenty 1, 2 a 2. časť - Slovenská jar 1848. Dielo vydala Matica slovenská v Turčianskom Sv. Martine v rámci edície Spisy historického odboru Matice slovenskej. Na vydavateľské pokračovanie autor musel počkať až do prvých povojnových rokov. Projektu sa opäť ujala Matica slovenská a v rokoch 1947-1950 vydala tri časti 2. dielu s podnázvom Povstanie septembrové. Po zmene politického režimu vo februári 1948 Matica slovenská bola však aj z tohto vydavateľského projektu uvoľnená. No projekt, našťastie, nebol zastavený. V jeho vydávaní pokračovalo Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave. V rokoch 1954 a 1956 vyšli dve časti 3. dielu s podnázvom Zimná výprava. V rokoch 1958, 1961 a 1963 vyšli tri časti 4. dielu s podnázvom Letná výprava a to mal byť koniec. Lenže nebol. Autor dielo zavŕšil v rokoch 1967 a 1972 vydaním dvoch zväzkov s podnázvom Doplnky, opravy, súhrny, mená a veci. Všetkých trinásť zväzkov, čiže trinásť kníh, má spolu 6.151 strán formátu A4.

Z hľadiska osobnosti Ľudovíta Štúra dielo podrobne zaznamenáva jeho pohyb v rámci všetkých troch vojenských výprav slovenského dobrovoľníckeho vojska, pobyt v každej lokalite, kde sa ocitol, s kým a na čom sa podieľal, spolurozhodoval, prípadne rozhodoval sám. Dielo nám na stovkách dokumentov ukazuje, že revolúcia a vojna to nie sú len bojové akcie, počet mŕtvych a ranených, ale že má aj svoju administratívnu časť. To sú stovky listov, rozkazov a príkazov, zoznamov a záznamov, ako aj intendačných správ a hlásení o materiálnom zabezpečení vojenských oddielov. Autorov pohľad je pritom prísne dokumentačný. Nehodnotí a nevyslovuje ex post svoje názory, ako sa malo čo urobiť a ako sa malo konať. Takto faktograficky vníma aj Ľudovíta Štúra, ktorý i z tohto administratívneho pohľadu zohrával rozhodujúcu úlohu. Najmä pokiaľ išlo o štylizáciu listov politickým predstaviteľom. Uverejnené dokumenty sú pritom publikované v tom jazyku, v ktorom vznikli.

Daniel Rapant týmto svojím dielom a metodológiou prístupu k materiálu uviedol slovenskú históriu i archívnictvo do polohy vedeckých disciplín. A okrem bohatstva zosumovaného dokumentačného materiálu a všetkého ostatného nám odkázal, že termín Slovenské povstanie 1848-1849 máme písať na začiatku s veľkým písmenom.

Komunistická moc tohto človeka v roku 1950 pozbavila pedagogickej práce na univerzite a zavrela ho do kabinetu Univerzitnej knižnice v Bratislave, odkiaľ ho po dovŕšení patričného veku poslala do dôchodku. Navzdory všetkému, autor dielo dokončil a dožil sa 91 rokov. A tak aj jeho zásluhou máme plastickejší obraz charakteru osobnosti Ľudovíta Štúra.