Lučenec 28. júna (TASR) -  Usmiati zdravotníci, pekne zariadené izby, dostupné a pestré pomôcky, výborné pracovné podmienky a hlavne spokojní klienti...  pomôcky na zabezpečenie pohyblivosti, najrozličnejšie lifty – výťahy, chodidlá a vozíky, ktorých je dostatok (sú v každej izbe, na chodbách, v kúpeľniach, na schodoch)... dobrovoľnícke centrum priamo v nemocnici, kde ľudia z dobrej vôle, vo voľnom čase a bez nároku na finančnú odmenu prichádzajú „ zo zdravého sveta“ a vnášajú do nemocnice viac ľudského kontaktu, posilňujú duševnú pohodu pacientov a pomáhajú preklenúť ťažké chvíle ...  počítač, špeciálne upravený pre imobilných pacientov, ktorý sa ovláda žmurkaním...  takmer hodinu trvajúci resuscitačný proces, počas ktorého 47 ročnému mužovi katetrizovali srdce sa skončil úspešne - zdravotníckemu tímu sa podarilo zachrániť život...       

Poviete si, ukážka z amerického filmu, sen alebo utópia? To si mysleli donedávna aj žiaci Strednej zdravotníckej školy v Lučenci, kým nemali možnosť zažiť odbornú stáž za hranicami nášho malého Slovenska. V tomto školskom roku sa so zahraničnou praxou na našej zdravotke doslova roztrhol mech. Študenti spolu so svojimi sprevádzajúcimi učiteľkami vycestovali získavať odborné a jazykové skúsenosti na tri týždne do Veľkej Británie, krásneho mestečka Plymouth, do studeného a ufučaného Dánska, mestečka Horsens a do Nemecka, konkrétne do útulného mestečka Horb am Neckar.
Náš projekt Leonardo da Vinci prebiehal v dvoch fázach – jesennej a jarnej. Zúčastnilo sa ho 18 žiakov 3. a 4. ročníka a päť sprevádzajúcich odborných učiteliek. 8-hodinové služby študenti absolvovali v domovoch dôchodcov a sociálnych služieb rodinného typu s počtom klientov 15 až 30. Vykonávali ošetrovateľskú starostlivosť u starých klientov a klientov mentálne a telesne postihnutých - zabezpečovali im hygienu, stravovanie, podávanie liekov, polohovanie, mobilizáciu, pomoc pri rehabilitácii a zamestnávanie. Za 3 týždne získali veľké množstvo skúseností, nadobudli nové zručnosti, zlepšili si svoju nemčinu a angličtinu, bez problémov zvládli komunikáciu na pracovisku, v hostiteľských rodinách, v obchodoch a pri akýchkoľvek každodenných činnostiach.       

Foto: Mgr. Ladislav Nagy/TASR

Ich spolužiaci v tom istom čase vycestovali na týždeň do susedného Česka. Na základe viacročnej pozitívnej spolupráce ( odborné exkurzie ) sa vedeniu školy podarilo podpísať zmluvu o zriadení výučbových základní s jednou z najvýznamnejších nemocníc strednej Európy s Fakultnou nemocnicou  Praha – Motol.

Šesť našich tretiačok spolu so sprevádzajúcou učiteľkou praxovalo na Transplantačnej jednotke Chirurgickej kliniky, Neurochirurgickej klinike a na Koronárnej jednotke intenzívnej starostlivosti Internej kliniky. Čím je osobitá a obohacujúca odborná prax v Motole? Študentky mali možnosť sledovať koronarografiu na katetrizačnej jednotke internej kliniky,  implantovanie kardiostimulátora, kardioverziu , invazívnu echokardiografiu  - všetko aj s odborným výkladom lekára a sestry, pracovať s odsávacím zariadením, inhalátormi a celým radom pre nich nových pomôcok. A hlavne zažiť boj o ľudský život v priamom prenose. RZP priviezla 47- ročného muža so srdcovým infarktom bez známok života na sálu, kde ho prevzal tím špecializovaných lekárov koronárnej jednotky. Lekári so sestričkami začali muža resuscitovať a zároveň vykonávali katetrizáciu srdca. Takmer hodinu trvajúci resuscitačný proces sa skončil úspešne, zdravotníckemu tímu sa podarilo zachrániť mužovi život.        
Ďalšia sedemčlenná skupinka tretiakov so sprevádzajúcou učiteľkou si na vlastnej koži vyskúšala náročnú starostlivosť o umierajúceho pacienta v Dome liečby bolesti s hospicom sv. Jozefa v Brne - Rajhrade. Keďže ide o špecifickú ošetrovateľskú starostlivosť, vyskúšali si aj rôzne druhy pomôcok, s ktorými sa v našom Lučenci nestretli (napr. prenosnú vaňu, tabuľku na dorozumievanie sa, počítač špeciálne upravený pre imobilných pacientov, ktorý sa ovláda žmurkaním a pod.) Najdôležitejšie v tomto zariadení však nie je vybavenie , ale duch. Verili by ste, že aj umierajúci človek môže byť šťastný? Na smrti je desivá nemohúcnosť , bolesť a samota – to tunajším klientom nehrozí a personál má pocit zmysluplnosti svojej práce aj keď nikoho nevylieči.  

Zahraničné skúsenosti našim študentom nikto nevezme. Práca zdravotníka nie je povolanie, ale poslanie. No zdravotníkom v zahraničí môžeme len závidieť. Radosť pracovať v ich podmienkach a hlavne bez veľkej fyzickej driny... Snáď raz svitne na lepšie časy aj u nás.         

Mgr. Ladislav Nagy, Stredná zdravotnícka škola Lučenec