Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V utorok 27. januára uplynie 90 rokov od narodenia scenáristu, režiséra, dramatika, a publicistu Ľudovíta Filana. Literárnej tvorbe sa venoval od roku 1955.
Autor TASR
Bratislava 27. januára (TASR) – V utorok 27. januára uplynie 90 rokov od narodenia scenáristu, režiséra, dramatika, a publicistu Ľudovíta Filana.
Literárnej tvorbe sa venoval od roku 1955. Svojimi publicistickými článkami a poviedkami prispieval do periodík Kultúrny život, Práca, Pravda, Predvoj, Život a iné. Písal rozhlasové, divadelné a televízne hry, filmové a televízne scenáre. V roku 1958 získal v medzinárodnej rozhlasovej súťaži OIRT v nemeckom Berlíne druhé miesto (neudelilo sa prvé) za hru A bolo svetlo, v roku 1963 bol ocenený za scenár k filmu Havrania cesta na Festivale čs. filmu v Ústí nad Labem.
Ľudovít Filan sa narodil 27. januára 1925 v Bratislave. Bol reprezentantom Slovenska v basketbale a do pokročilého veku ho aj hrával. Kariéru začínal ako úradník. V rokoch 1952-1959 bol redaktorom v denníku Práca (v tomto periodiku bol jedným zo zakladateľov novinovej reportáže), 1959-1960 pôsobil v časopise Predvoj. Od roku 1960 bol dramaturgom, scenáristom a režisérom Štúdia hraných filmov v Bratislave. Patril k popredným slovenským dramatikom 60. a 70. rokov 20. storočia. Jeho syn, spisovateľ, scenárista a dramaturg Boris Filan naňho spomína ako na najusilovnejšieho človeka akého v živote stretol. "Od detstva si ho najviac pamätám, ako sedí za písacím stolom a klopká do písacieho stroja. Bol mimoriadne sčítaný, hovorieval, že jeho kolegovia z dobrých rodín čítali Dostojevského pätnásťroční a on až v tridsiatke. Ale aspoň mu už rozumel".
Do slovenského filmu vstúpil po predchádzajúcej novinárskej práci v roku 1960, keď začal pracovať ako dramaturg a režisér Štúdia hraných filmov. Jeho scenáristický debut Havrania cesta režíroval v roku 1962 Martin Hollý. Ako scenárista pracoval s režisérmi Andrejom Lettrichom (Mŕtvi nespievajú 1965, Na baňu klopajú 1980), Jánom Lackom (Výhybka 1963, Odhalenie Alžbety Báthoryčky 1965), Jánom Zemanom (Na konci diaľnice 1982) a inými. V roku 1967 debutoval ako režisér filmom Vreckári. Nasledovali filmy Naši pred bránami (1970), Letokruhy (1972), V každom počasí (1974), Zlatá réva (1977), Rosnička (1979), Člny proti prúdu (1981), V bludisku pamäti (1984), Cena odvahy (1986). Pre Čs. televíziu napísal inscenácie Hriech (1962), Robinzonáda (1965), Snehuliak (1968), Unpár (1969, aj réžia). Natočil viacdielne televízne filmy: Prípad Gabriela (1974, pre tento seriál zložil spevák a skladateľ Pavol Hamel pieseň Učiteľka tanca), Rok má šesť dní (1976), Frajeri a frajerky (1979) a i. Je autorom televízneho cyklu o práci kriminalistov V službách zákona (1985, tento žáner spracoval aj knižne Podsvetie v útoku 1995), je autorom rozhlasových hier A bolo svetlo (1958, v roku 1961 ju upravil na divadelnú hru a spracoval ju aj do podoby scenára filmu Havrania cesta), Ja Adam, volám Zem (1964), Zbohom, vtáci ohniváci (1970), S nohou vo dverách (1979). Napísal divadelné hry Žolík (1959), Motýle (1960), A bolo svetlo (1961), Ja Adam, volám Zem (1965, aj v podobe rozhlasovej hry).
Knižne debutoval v roku 1956 brožúrou Poslovia skazy (spoluautor Vladimír Kučera), nasledovali Ozveny všedných dní (1957), Podsvetie v útoku (1995).
Ľudovít Filan bol členom Zväzu čs. novinárov (1952), Zväzu čs. spisovateľov (1961), Zväzu slovenských spisovateľov (1966). Zomrel 2. apríla 2000 vo veku 75 rokov v Bratislave.
Literárnej tvorbe sa venoval od roku 1955. Svojimi publicistickými článkami a poviedkami prispieval do periodík Kultúrny život, Práca, Pravda, Predvoj, Život a iné. Písal rozhlasové, divadelné a televízne hry, filmové a televízne scenáre. V roku 1958 získal v medzinárodnej rozhlasovej súťaži OIRT v nemeckom Berlíne druhé miesto (neudelilo sa prvé) za hru A bolo svetlo, v roku 1963 bol ocenený za scenár k filmu Havrania cesta na Festivale čs. filmu v Ústí nad Labem.
Ľudovít Filan sa narodil 27. januára 1925 v Bratislave. Bol reprezentantom Slovenska v basketbale a do pokročilého veku ho aj hrával. Kariéru začínal ako úradník. V rokoch 1952-1959 bol redaktorom v denníku Práca (v tomto periodiku bol jedným zo zakladateľov novinovej reportáže), 1959-1960 pôsobil v časopise Predvoj. Od roku 1960 bol dramaturgom, scenáristom a režisérom Štúdia hraných filmov v Bratislave. Patril k popredným slovenským dramatikom 60. a 70. rokov 20. storočia. Jeho syn, spisovateľ, scenárista a dramaturg Boris Filan naňho spomína ako na najusilovnejšieho človeka akého v živote stretol. "Od detstva si ho najviac pamätám, ako sedí za písacím stolom a klopká do písacieho stroja. Bol mimoriadne sčítaný, hovorieval, že jeho kolegovia z dobrých rodín čítali Dostojevského pätnásťroční a on až v tridsiatke. Ale aspoň mu už rozumel".
Do slovenského filmu vstúpil po predchádzajúcej novinárskej práci v roku 1960, keď začal pracovať ako dramaturg a režisér Štúdia hraných filmov. Jeho scenáristický debut Havrania cesta režíroval v roku 1962 Martin Hollý. Ako scenárista pracoval s režisérmi Andrejom Lettrichom (Mŕtvi nespievajú 1965, Na baňu klopajú 1980), Jánom Lackom (Výhybka 1963, Odhalenie Alžbety Báthoryčky 1965), Jánom Zemanom (Na konci diaľnice 1982) a inými. V roku 1967 debutoval ako režisér filmom Vreckári. Nasledovali filmy Naši pred bránami (1970), Letokruhy (1972), V každom počasí (1974), Zlatá réva (1977), Rosnička (1979), Člny proti prúdu (1981), V bludisku pamäti (1984), Cena odvahy (1986). Pre Čs. televíziu napísal inscenácie Hriech (1962), Robinzonáda (1965), Snehuliak (1968), Unpár (1969, aj réžia). Natočil viacdielne televízne filmy: Prípad Gabriela (1974, pre tento seriál zložil spevák a skladateľ Pavol Hamel pieseň Učiteľka tanca), Rok má šesť dní (1976), Frajeri a frajerky (1979) a i. Je autorom televízneho cyklu o práci kriminalistov V službách zákona (1985, tento žáner spracoval aj knižne Podsvetie v útoku 1995), je autorom rozhlasových hier A bolo svetlo (1958, v roku 1961 ju upravil na divadelnú hru a spracoval ju aj do podoby scenára filmu Havrania cesta), Ja Adam, volám Zem (1964), Zbohom, vtáci ohniváci (1970), S nohou vo dverách (1979). Napísal divadelné hry Žolík (1959), Motýle (1960), A bolo svetlo (1961), Ja Adam, volám Zem (1965, aj v podobe rozhlasovej hry).
Knižne debutoval v roku 1956 brožúrou Poslovia skazy (spoluautor Vladimír Kučera), nasledovali Ozveny všedných dní (1957), Podsvetie v útoku (1995).
Ľudovít Filan bol členom Zväzu čs. novinárov (1952), Zväzu čs. spisovateľov (1961), Zväzu slovenských spisovateľov (1966). Zomrel 2. apríla 2000 vo veku 75 rokov v Bratislave.
