Bratislava 20. februára (TASR) - Jednou z najznámejších ulíc v Bratislave je Štúrova ulica. Vedie z južného okraja Námestia SNP, dotýka sa Kamenného námestia a potom sa z nej stáva kolmica, čo vedie cez Šafárikovo námestie rovno na breh Dunaja. Je to svojím spôsobom najkolmejšia ulica, ktorá smeruje zo stredu mesta k Dunaju. Málo známa je skutočnosť, že od roku 1895 po ulici viedla prvá električková trať v Bratislave.

V stredoveku tento priestor zaberali mestské záhrady. Ich zvyšky boli viditeľné ešte aj v prvej polovici 19. storočia. Okolo nich často chodievala aj Štúrova omladina, keď sa chcela pokochať a zabaviť na brehu nášho veľtoku. Traduje sa, že práve v týchto miestach nábrežia Dunaja skrsla medzi študentmi na začiatku jari 1844 aj myšlienka odísť študovať z Bratislavy do Levoče na protest proti zosadeniu ich obľúbeného prednášateľa Ľudovíta Štúra z Katedry reči a literatúry česko-slovenskej.

V roku 1924 na rohu Štúrovej a Grősslingovej ulice dokončili budovu Všeobecnej úverovej banky podľa návrhu architekta Alexandra Skuteckého. Za bývalého režimu tu bol Výskumný ústav pedagogický a redakcie viacerých popularizačných časopisov, medzi nimi aj redakcia mesačníka Príroda a spoločnosť.

V roku 1943 na budove, zo strany Štúrovej ulice, odhalili pamätnú tabuľu Ľudovítovi Štúrovi. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia uzákonenia spisovnej slovenčiny. Autorom výtvarného riešenia je akademický sochár Jozef Pospíšil, rodák zo Siladíc. V hornej časti pamätnej tabule je umiestnený bronzový reliéf s portrétom Ľudovíta Štúra, uprostred je jeho meno s rokmi narodenia a úmrtia (1815-1856). V dolnej časti je citát z myšlienok Ľudovíta Štúra, napísaný ešte v dobovom pravopise: "Nazpäť cesta nemožná, napred sa ísť musí". Všetko nasvedčuje tomu, že to bol prvý pamätník v Bratislave, zameraný priamo na osobnosť Ľudovíta Štúra.