Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Import

SLOVENČINA: Ako používať slovenské úvodzovky?

Ilustračná snímka. Foto: TASR Pavol Ďurčo

Ak uvádzame výraz, ktorý je spojený s iróniou, je inak myslený, taktiež používame úvodzovky.

Bratislava 13. septembra (TASR) - Úvodzovky používame na označenie priamej reči, citácie či akejsi irónie, nadsádzky. No neraz sa stretávame s tým, že majú rôznu podobu. Ako teda majú vyzerať správne úvodzovky „po slovensky“?

Jasne úvodzovky vysvetľujú Pravidlá slovenského pravopisu (2000, s. 107 – 108). Hovoria o tom, že úvodzovky „“ sa píšu v týchto prípadoch:

na začiatku a na konci priamej reči;

na začiatku a na konci doslovných citátov;

pri uvádzaní výrazov príznačných pre isté prostredie alebo ľudí;

ak hovoríme o výrazoch, od ktorých sa hovoriaci dištancuje, hovorí ich s iróniou, respektíve v inom zmysle, ako sa používajú zvyčajne;

v jazykovedných prácach pri uvádzaní výrazov hodnotených ako nesprávne či nevhodné.

Klasické slovenské úvodzovky sú v tvare „“ – čiže v grafickom tvare 99, 66. Nie je správne používať anglické úvodzovky "". Nesprávne sú uvedené úvodzovky nasledovne: "Z dôvodu prerušenej dopravy sú vlaky vedené odklonom cez Bratislava – Nové Mesto," uviedla ZSSK. 

Najznámejšou je azda štandardná priama reč. „Mária, poď sem!“ „Nebudeme o tom diskutovať,“ povedal Peter, „poďme radšej pracovať.“ „Budeme za to niečo mať?“ pýtali sme sa. Interpunkčné znamienko (bodka, čiarka, bodkočiarka, otáznik, výkričník) píšeme v tomto prípade pred koncovou úvodzovkou. Miesto úvodzoviek sa na začiatku a na konci priamej reči môžu používať taktiež aj pomlčky.

Rovnakým spôsobom vyčleňujeme doslovné citácie v texte. Ako povedal Aristoteles: „Človek je tvor spoločenský.“ Názvy diel nie je potrebné uvádzať s úvodzovkami. Iba v tom prípade, ak je názov pridlhý a nie je jasné, kde sa končí.

Ak potrebujeme vo vnútri citátu či priamej reči použiť ďalšie úvodzovky, použijeme jednoduché (sekundárne) úvodzovky – ‚‘. „Môj otec mi často hovoril: ‚Neboj sa!’“

Ak uvádzame výraz, ktorý je spojený s iróniou, je inak myslený, taktiež používame úvodzovky. Mali by sme rozlišovať hudbu a „hudbu“. Rovnako môžeme vyčleniť aj slangové výrazy napríklad v publicistických textoch: Aby si Boh robil svoju prácu a ja som mu do toho „nekecala“. Úvodzovka na konci je v tomto prípade vždy pred interpunkčným znamienkom.