Bratislava 16. januára (TASR) - Moderná Slovenská republika nijakým spôsobom nenadväzuje na vojnový štát Jozefa Tisa. Medzi týmito dvoma subjektmi neexistuje právna kontinuita, obdive republiky majú rôzne hranice a nenadväzujú na seba ani obsahovo, keďže jedna bola autokratickým štátom v područí nacistického Nemecka a druhá je demokratická. Na dnešnej konferencii Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV) a Paneurópskej vysokej školy (PVŠ) s názvom "20 rokov samostatnej Slovenskej republiky. Jedinečnosť a diskontinuita historického vývoja" to vyhlásil minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD).

"Konferencia pri príležitosti 20. výročia vzniku samostatnej SR sa koná v priestoroch historickej budovy Národnej rady SR. Veď práve tu poslanci Slovenskej národnej rady 17. júla 1992 prijali Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR a 1. septembra 1992 Ústavu SR," pripomenul Čaplovič. Dodal, že snahy Slovákov dosiahnuť vlastnú, demokratickú štátnosť trvajú omnoho dlhšie ako 20 rokov a majú korene v hnutiach národovcov, ako boli bernolákovci alebo štúrovci.


Historik Milan Zemko poukázal tak na charakter vojnovej Slovenskej republiky, ako aj na sklamanie nádejí Slovákov, ktorí po Slovenskom národnom povstaní a porážke fašizmu očakávali autonómnejšie postavenie v rámci Československa. Formálne sa podarilo dosiahnuť federáciu až v roku 1968, reálne však stále išlo o asymetrický model riadenia štátu.

Foto: TASR/Peter Brenkus

Veľkou výzvou pre historikov je samotné rozdelenie Československa. Podľa viacerých politológov z anglicky hovoriacich krajín bolo kľúčovým motorom rozdelenia rozhodnutie politických elít, a nie tlak občanov Československa. Podľa Adama Hudeka z HÚ SAV, ktorý vo svojom vystúpení mapoval historiografiu rozdelenia Československa, títo autori opisujú ponovembrovú českú elitu ako prevažne občianskych disidentov, ktorí boli v čase komunizmu prenasledovaní. Na Slovensku takýto typ elít chýbal a po novembri '89 sa presadili z veľkej časti ľudia, ktorí pred ním spolupracovali s komunistami.

Proti takejto interpretácii dejín sa ohradil Ján Čarnogurský. Poukázal na kresťanský disent na Slovensku, ktorý nepasuje do žiadnej z týchto dvoch definícií ponovembrových elít. Zároveň upozornil, že nie je korektné podceňovať tlak občanov, ktorý sa po novembri '89 prejavoval vzájomným obviňovaním Čechov a Slovákov, kto na koho dopláca, alebo rôznymi protestmi.

Česko nechcelo vytvárať žiadnu úniu

"Pre žiadnu českú politickú stranu nebola prijateľná akákoľvek forma únie alebo konfederácie z toho dôvodu, že Čechom to neprinášalo žiadne výhody, ale len nevýhody na medzinárodnom poli," komentoval rozdelenie federácie historik Jan Rychlík. Slovenské predstavy o tom, že im česká strana vyjde v štátoprávnom usporiadaní v ústrety, boli preto podľa neho naivné. "Ak je spolužitie silnejšieho a slabšieho, a to je československý prípad, musí v prvom rade vyhovovať tým, čo sú silnejší," povedal Rychlík, podľa ktorého Česi pred konfederáciou jednoznačne preferovali rozdelenie.

Foto: TASR/Jiří Kruliš

"Prvý január 1993 je významným medzníkom v novodobom vývoji Slovenska. Je spätý s udalosťami roka 1989, ako aj s celým procesom rozpadu východného bloku. Dvadsať rokov je v súčasnom spoločensko-politickom živote dostatočne dlhým obdobím na to, aby sa prikročilo k prvým analýzam tohto historického obdobia," uviedol pre TASR organizátor konferencie Miroslav Londák z HÚ SAV.

"Z týchto dôvodov Historický ústav SAV v spolupráci s Paneurópskou vysokou školou pristúpil k organizácii medzinárodnej konferencie a prizval na jej rokovanie vedeckých pracovníkov nielen z viacerých inštitúcií zo Slovenska, no i odborníkov z Českej republiky, Maďarska, Poľskej republiky, Ruskej federácie i Francúzska," dodal. Hlavnou témou konferencie, nad ktorou má záštitu predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška (Smer-SD), nie je podľa neho len rozpad Československa a medzinárodnoprávne a ústavnoprávne aspekty vzniku Českej republiky a Slovenskej republiky, ale aj ich etablovanie sa do medzinárodných štruktúr a politický, ekonomický a sociálny vývoj na Slovensku v uplynulom dvadsaťročí. Konferencia bude pokračovať aj vo štvrtok 17. januára témami zahraničnopolitické súvislosti rozdelenia Československa a politický o ekonomický vývoj v rokoch 1993-2012.