Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Import

Téma Štúrovcov v Dokumentoch slovenskej národnej identity a štátnosti

Expozíciu v rodnom dome Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka sprístupnili počas celonárodnej spomienky na Ľudovíta Štúra pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia 24. októbra 2015 v Uhrovci Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Dokumenty k obdobiu nášho národného obrodenia a k štúrovským aktivitám nájdeme v 3. časti prvého zväzku.

Bratislava 27. novembra (TASR) - Národné literárne centrum v Bratislave vydalo v roku 1998 dva zväzky monumentálneho knižného diela Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti. Pripomenúť treba, že to bol najvýznamnejší kultúrny príspevok k Roku slovenskej literatúry. Prvý zväzok má päť časti: 1. Včasný vek Slovákov, 2. Prvé storočia Slovákov v Uhorskom kráľovstve, 3. Na ceste k modernému národu, 4. Štátoprávne snahy a politickoprogramová orientácia za uznanie a 5. Vo víre „Veľkej vojny“ v zápase za nový štát.

V praktickom prevedení to znamená uverejnenie 161 pramenných dokumentov od zápisu neskororímskeho spisovateľa Jordanesa „o pravlasti Slovanov (okolo roku 551)“, až po Martinskú deklaráciu z 30. októbra 1918. Druhý zväzok má štyri časti, no v číslovaní pokračuje z 1. zväzku, čiže: 6. Miesto Slovenska v medzivojnovom Česko - Slovensku, 7. Obdobie prvej slovenskej republiky a protifašistického odboja, 8. Od vojnovej katastrofy po Ústavu 9. mája a 9. Slovensko v unitárnom štáte a česko-slovenskej federácii. Vznik samostatnej Slovenskej republiky. V praxi to znamená publikovanie 158 dokumentov (od 162 po 319, čiže spolu v oboch zväzkoch 319 autentických pramenných dokumentov). V druhom zväzku sú to dokumenty od „Historického telegramu Matúša Dulu z 30. októbra 1918“, až po „Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k vzniku nezávislej Slovenskej republiky“.

Z uvedeného náčrtu obsahu oboch zväzkov vyplýva, že dokumenty k obdobiu nášho národného obrodenia a k štúrovským aktivitám nájdeme v 3. časti prvého zväzku. Nachádzajú sa na stranách 292-322 pod poradovými číslami 97-109 a sú to: Ľudovít Štúr o autochtónnosti Slovákov, Veľkej Morave, vpáde Maďarov, ich usadení sa v Dunajskej kotline a zmluve so Slovákmi (Bratislava 1841), Slovenský prestolný prosbopis (Viedeň 6.júna 1842), Uzákonenie spisovnej slovenčiny (Hlboké 11. - 16. júla 1843), Hymnická pieseň Janka Matúšku Ponad Tatrou blýska (Bratislava január 1844), Založenie prvého celonárodného spolku Tatrín a prizvanie k spolupráci (Liptovský Svätý Mikuláš 27. augusta 1844), Teoretické a praktické zdôvodnenie uzákonenia spisovnej slovenčiny a koncepcie národnej osobitosti Ľudovítom Štúrom (Bratislava 1846), Zrušenie poddanstva v Uhorsku (Bratislava 18. marca 1848), Žiadosti slovenského národa (Liptovský Svätý Mikuláš 10. mája 1848), Žiadosti uhorských Slovákov a Rusínov (Praha 7. júna 1848), Štúrova reč pred slovenskými dobrovoľníkmi (Myjava 18. septembra 1848), Výzva Slovenskej národnej rady K národu slovenskému (Viedeň 20. novembra 1848), Pamätný spis návrhov riešenia slovenskej otázky (Olomouc 19. marca 1849) a Rozkaz Štefana Marka Daxnera, náčelníka slovenských dobrovoľníkov horehronským obciam (richtárom), aby poslali posily pre Slovenský dobrovoľnícky zbor v Tisovci (Tisovec 27. septembra 1849).

Z trinástich dokumentov deväť je bezprostredne spojených s osobnosťou Ľudovíta Štúra, a to ako autora, spoluautora alebo signatára. Nie je podpísaný pod Slovenským prestolným prosbopisom, no pritom sa všeobecne vie, že on bol jeho iniciátorom i hlavným štylistom jeho obsahu. Z hľadiska budúcich politických plánov a politickej taktiky sa pred trón veličenstva neponáhľal. A iste si uvedomoval aj to, že má len necelých 27 rokov. Takisto - dokument o zrušení poddanstva v Uhorsku je publikovaný formou zákona, čiže právnou terminológiou, no Štúrov podiel na jeho presadení do života je neodškriepiteľný.

Z dnešného pohľadu je zaujímavé, akú administratívnu normu museli vtedy činovníci dodržiavať pri podpise. Za každým menom musela byť skratka „m. p.“, čo znamenalo „vlastnou rukou“, po latinsky „manu propria“. Predseda bol „prednosta“, pokladník bol „počtovník“, veliteľ bol „komandant“ a člen výboru bol „úd“.

K obsahu dokumentov, ktorých bezprostredným štylistom, prípadne spoluautorom bol Ľudovít Štúr, sa vrátime v nasledujúcom pokračovaní.