Bratislava 16. októbra (TASR) - Povinné čítanie jej zostalo v pamäti ako spoľahlivý spôsob, ako študentom znechutiť čítanie. Prikláňa sa skôr k mäkšej verzii tzv. povinného čítania. "Keď dá učiteľ študentom obsiahlejší zoznam odporúčaných titulov a oni sami si zvolia, ktoré z nich budú čítať," uviedla pre TASR Denisa Fulmeková. Známa slovenská spisovateľka si vyskúšala rôzne literárne žánre. Po fejtónoch, poviedkach i poetických textoch zakotvila pri ženských románoch plných reálneho života a jazyka, v ktorých sa venuje i tabuizovaným témam.

Autorka, ktorá knižne debutovala prózou Tak čo teda? (Petrus, 2001) pod pseudonymom Mina Murayová, vníma súčasnú slovenskú literatúru ako živý organizmu, dynamický, zaujímavý. "A, chvalabohu, ako celok neovplyvniteľný," doplnila s tým, že nevie, či sa dá paušalizovať, v čom naša literárna tvorba vyniká, či na druhej strane jej niečo chýba. "Skôr sa zameriavam na dôvody, pre ktoré ma niektorá kniha zaujme a u iných, naopak, môj záujem pokrivkáva."

A ktoré slovenské texty považuje Denisa Fulmeková za kvalitné? "Tie, ktoré preverí aspoň niekoľko desaťročí a po opadnutí prvotného záujmu, marketingových akcií či publicity v médiách oslovujú aj novšie čitateľské generácie." Podľa jej slov sa súčasná slovenská literatúra nemôže sťažovať na nedostatok záujmu čitateľskej verejnosti. "Ľudí, ktorí si svoj život nevedia predstaviť bez knižiek, literatúra zaujíma celkom prirodzene, a nie je ich, podľa mojej, možno naivnej predstavy, málo. Nečítajúca časť verejnosti záujem nemá, nemala a ani mať nebude, a netreba sa preto tváriť znechutene. Každý má predsa v živote na výber, do čoho vloží energiu," konštatovala spisovateľka s tým, že medzi čitateľské magnety radí autorov, ktorí vedia presvedčivo vyrozprávať dobrý príbeh.

Denisa Fulmeková reagovala aj na otázku, kde sa dnes nachádza slovenská literatúra v porovnaní so zahraničnou. Rozdiel vidí najmä v tom, že naša domáca literatúra sa nachádza predovšetkým na území, na ktorom vznikla. "Je limitovaná malým trhom s nedostatkom finančných zdrojov, kým diela niektorých zahraničných literatúr, hlavne tie veľké, sa viac prekladajú. Neznamená to, že z malých krajín nemôže vzísť svetový autor (Česi, Maďari či Islanďania takých majú), ale Slovensku sa to v tomto rozmere zatiaľ nepodarilo."

Autorka prevažne ženských románov, ale tiež knižiek venovaných fytoterapii či tarotu, má na svojom konte aj básnickú zbierku, ktorú nazvala Som takmer preč (Petrus, 2004). Pozíciu a čítanie poézie na Slovenku nevidí pesimisticky. "Určite je živá, i keď jej miesto v spoločnosti je skôr okrajové. Kedysi sa o knižkách referovalo v recenziách bežných novín a časopisov, čakalo sa, čo napíše ten či onen kritik, nová knižka bola udalosťou. V tomto sa subtílnejší svet poézie stiahol do literárnych periodík, ale inak - význam a účinnosť poézie tým neutrpeli."

Detská literatúra na Slovensku podľa Denisy Fulmekovej kvalitou kopíruje literatúru pre dospelých. "Od infantilných netalentovaných pokusov cez dobrý priemer až po naozaj vydarené diela. Tu sa inak dosť držím nostalgie za detstvom a hovorím si, že súčasné deti také kvalitné knižky, ako sme mali my, už nemajú," uzavrela spisovateľka, ktorej koncom októbra vychádza novinka s názvom Konvália (Slovart). Prinesie príbeh židovského dievčaťa Vali Reiszovej, ktorá sa počas holokaustu stala matkou dieťaťa františkánskeho mnícha, významného slovenského básnika Rudolfa Dilonga.