Bratislava 22. augusta (TASR) - Ďalší Scott Nicholson. Ďalší hororovo ladený príbeh. Ďalší zvláštny dom, ktorý si žije vlastným životom. A ďalšia partička ľudí, ktorí sú v tom "nevinne".

Sídlo Korbana Manoru je rekreačným centrom pre spisovateľov, maliarov, sochárov, fotografov a všetkých umelcov, ktorí hľadajú pokojné útočisko hlboko v Apalačských horách, ďaleko od elektriny, otravných ľudí, civilizácie. Spoločnosť im robí iba neskrotná a človekom nedotknutá príroda a duch Korbana Manoru. Ním je prestúpené celé umelecké sídlo. A to doslova. „Jak slíbil, drevo a kámen se stali jeho telěm, jeho dech kourem a zrcadla jeho očima. Ve stínech se odrážela neklidná krev jeho ducha. A jeho srdce se v ohni navždy spálilo.” 

Duch Korbana Manoru nie je to jediné, čo sem partiu umelcov ťahá. Láka ich pokoj a múza, ktoré tu môžu nájsť. Práve kvôli nim sem prichádza aj chudobný sochár Mason, egoistický spisovateľ Spence, prešibaný fotograf Roth či záhadná Anna. Načerpať kreativitu a nové tvorivé sily však nie je tak celkom jednoduché. Keďže ide o hororový príbeh, niečo sa musí pokaziť. Dom a hlavne jeho mŕtvy, ale tak nejako stále živý majiteľ Ephram Korban má s jeho novými návštevníkmi iné plány. Už počas svojho života nebol tento charizmatický a manipulatívny chlapík úplné neviniatko a pripravoval sa na svoj “posmrtný” život. Pri ňom aj slovné spojenie “živiť sa umením” nadobúda úplne nové rozmery. Práve tvorivá energia je totiž to, čo ho pri jeho “živote” drží. A na to, aby sa mu to darilo, využíva duchov. Duchov ľudí, ktorí v dome alebo jeho okolí zomreli.

Duch Korban Manoru je druhou knihou od Scotta Nicholsona, ktorá sa mi dostala do rúk. Nicholson sa číta dobre, no podobná zápletka – o duchoch a podobný štýl rozprávania – z pohľadu viacerých postáv, mi privádzajú na myseľ otázku, čím sa tento Nicholson líši od toho predošlého? Ako prvé mi napadá, že tento nebol taký dobrý. Mal síce viacero hororových prvkov – duchov, napätie, aj zopár mŕtvol, no niečo bolo navyše. Mal zbytočne veľa slov. Našli sa aj pasáže, ktoré zdržiavali blížiacu sa akciu. Nezdal sa mi veľmi strašidelný. Každý čitateľ však hľadá niečo iné. Napriek podobnej zápletke a štýlu rozprávania, Nicholson nenudí. Dej je zaujímavý a rozuzlenie nečakané. Navyše som sa už po druhý raz mohla presvedčiť, že knihy tohto autora nie sú iba prvoplánovo strašidelné, dáva v nich priestor aj iným témam. Zatiaľ čo v Domove stratených duší to boli deti a ich problémy, v Duchovi Korban Manoru sa venuje okrem iného aj umeniu, umeleckej kríze a tvorivej energii. Ak teda hľadáte napínavý príbeh s ľahko umeleckou zápletkou a prekvapivým koncom, možno je kniha Duch Korban Manoru práve pre vás.