Knihy

Hana Ponická cez slová hladila nielen deti, ale aj dospelých

TASR, 15. júla 2017 6:00

Hlas spisovateľky, ktorá cez svoju rozsiahlu umeleckú tvorbu odovzdávala skutočné hodnoty, mal byť pre jej nesúhlasné postoje k politickým praktikám normalizačnej moci umlčaný.

V roku 1922 sa narodila v Haliči spisovateľka a signatárka Charty 77 HANA PONICKÁ. Zomrela 21.8.2007. Foto: Archív TASR
Halič/Bratislava 14. júla (TASR) – Prozaička, prekladateľka a publicistka Hana Ponická bola zároveň aktívnou bojovníčkou proti totalite a signatárkou Charty 77. Dnes uplynulo 95 rokov od jej narodenia.

Hlas spisovateľky, ktorá cez svoju rozsiahlu umeleckú tvorbu odovzdávala skutočné hodnoty, mal byť pre jej nesúhlasné postoje k politickým praktikám normalizačnej moci umlčaný. Hana Ponická ostrými črtami popísala stav spoločnosti svojej doby a nekompromisne žiadala slobodu tvorby a publikovania. K jej najznámejším dielam patria veselé príbehy pre deti O Štoplíkovi (1961, 1991) a autobiografická kniha Lukavické zápisky (Toronto, Kanada 1989, Bratislava 1992).

Hana Ponická sa narodila 15. júla 1922 v Haliči pri Lučenci. Gymnaziálne vzdelanie nadobudla v Košiciach a v Bratislave. V čase vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP) v roku 1944 študovala medicínu na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského) v Bratislave a v martinskej nemocnici praxovala ako medička. Medicínu však nedoštudovala. V rokoch 1948 až 1950 žila v talianskom Ríme, kde jej manžel Štefan Žáry pracoval ako dopisovateľ Československej tlačovej kancelárie. Po návrate do Bratislavy bola redaktorkou, v rokoch 1954–1977 pôsobila ako profesionálna spisovateľka, prekladateľka a publicistka. Medzitým v rokoch 1968-1972 bola redaktorkou denníka Smena, nedeľnej prílohy Smena na nedeľu, kde uverejňovala aj svoje publicistické príspevky a ukážky z umeleckej prózy.

Za členku slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov Ponickú prijali v roku 1956, stala sa i členkou redakčných rád pri niektorých časopisoch. V roku 1956 sa zúčastnila na známom zjazde českých a slovenských spisovateľov v Prahe, kde podporila Jaroslava Seiferta a Dominika Tatarku, ktorí na zjazde vystúpili s požiadavkami na väčšiu slobodu umeleckej tvorby a s kritikou pomerov v súvislosti s predchádzajúcimi politickými procesmi.

V roku 1977 sa Hana Ponická stala jednou zo signatárov a signatáriek Charty 77. Na zjazd Zväzu slovenských spisovateľov v rovnakom roku si pripravila diskusný príspevok, v ktorom ostro kritizovala kultúrnu politiku vtedajšieho režimu, najmä zákazy publikačnej činnosti a zasahovanie straníckej ideológie do umeleckej tvorby. Na zjazde jej nebolo umožnené vystúpiť, no jej príspevok o niekoľko dní obletel svet. Zverejnil ho aj prestížny francúzsky denník Le Monde. Od tejto udalosti bola spisovateľka neustále sledovaná, nesmela publikovať, vylúčili ju zo zväzu a prepustili zo zamestnania.

Odvážna a uznávaná bojovníčka za slobodu, spravodlivosť a práva človeka vo víre totalitného systému sa presťahovala do dediny Lukavica a aktívne sa zúčastňovala na disidentskom hnutí. Spolupracovala aj so zahraničnou rozhlasovou stanicou Slobodná Európa. Za odpor proti praktikám komunistického režimu ju v septembri 1989 postavili pred súd spolu s Miroslavom Kusým, Jánom Čarnogurským, Vladimírom Maňákom a Antonom Seleckým. V novembri 1989 všetkých postupne oslobodili.

Do literárneho diania vstúpila Ponická už počas stredoškolského štúdia. Kratšie prózy uverejňovala v Národných novinách, v Živene, v denníku Slovák a v študentskom časopise Cesta. Neskôr sa stala spisovateľkou pre deti i pre dospelých, v posledných rokoch svojho života sa viac venovala esejistike. V tvorbe pre deti debutovala zbierkou rozprávok Slávikove husličky (1953). Nasledujúca knižka Medvedí rok (1955) je poeticko-humorná kronika jedného roka v živote medvedej rodiny. Najväčšiu obľubu medzi deťmi si však získali príbehy zo života svojráznej postavičky Štoplíka, ktoré vyšli v troch dieloch - O Štoplíkovi (1961), O Štoplíkovi, kým do školy nechodil (1991) a Ako Štoplík do školy chodil-nechodil (1991).

V období prenasledovania spisovateľka intenzívne pracovala na svojom životnom diele, knihe Lukavické zápisky (1989), ktorá zachytáva prevratný rok 1977 v chronologickom slede. Próza spájajúca prvky denníka a autobiografického románu vyniká výnimočnou dokumentárnou i umeleckou hodnotou. Z tvorby pre dospelých z pera Hany Ponickej treba spomenúť tiež knihu Ábelovský dom (1959), zbierky poviedok  Prísť, odísť (1964) a Bosými nohami (1968) alebo dokumentárno-beletristické dielo Milan Rastislav Štefánik – hrdina sa vracia (1991).

Na námet Ponickej prózy bol nakrútený film Zlatá réva (1977). Autorka prekladala z francúzštiny, taliančiny, maďarčiny a nemčiny. Detskí, ale i dospelí čitatelia jej vďačia napríklad za preklad známej knižky Malý princ od Antoina de Saint-Exupéryho.

V roku 2002 jej prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Hana Ponická, označovaná ako hrdinka doby statočne vzdorujúca režimu, zomrela 21. augusta 2007 v nemocnici v Banskej Bystrici vo veku 85 rokov.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Najnovšie články v rubrike

20. septembra 2017 21:46

Vychádza pokračovanie knižky pre teenagerov Život Adama 2
Autor knihy Peter „Petko“ Opet, známy zo skupiny Polemic, sa v nej opäť inšpiroval príbehmi svojho syna – tentoraz už šiestaka Adama, ktorý je zábavný, rebelský, prchký.

sk
20. septembra 2017 12:02

Láska je tajná prísada
Odlišnejších kuchárov by ste len ťažko hľadali. Andrew Knight podľahol kuchárskemu umeniu zvodnej haute cuisine, kým Brooke Dayová podáva svojim hosťom jedlá tradičnej novoanglickej kuchyne.

sk
19. septembra 2017 21:24

Limitovanú edíciu Dobšinského rozprávok uviedli do života soľou
Kompletné trojzväzkové vydanie Prostonárodných slovenských rozprávok viazaných v koži uviedol do života soľou minister kultúry SR Marek Maďarič.

sk

Téma TASR


Historický kalendár

V roku 1825 korunovali v Bratislave za uhorskú kráľovnú Karolínu Augustu, štvrtú manželku uhorského kráľa Františka I.



Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac