< späť

Kalinčiak poukázal na plytkú prestíž zemianskych strán vo voľbách

Ján Kalinčiak Foto: litcentrum.sk

Základnými témami Kalinčiakových prvých prác je slovanstvo, folklór a literatúra i Slovensko v rámci Uhorska. Zapisoval slovenské ľudové rozprávky a prekladal.

Martin/Bratislava 10.augusta (TASR) – Ján Kalinčiak v skvelej humoreske Reštavrácia majstrovsky poukázal na plytkú prestíž strán v zemianskych voľbách. Čitateľa vtiahne do deja citát rímskeho básnika Horácia: Dulce est desipere in loco (Sladko je zarojčiť si v príhodnom čase). Obžerské a pijanské orgie boli totiž jedinými cieľmi a záujmami účastníkov volieb, v ktorých vládlo klamstvo a podplácanie na dosiahnutie víťazstva. Od narodenia štúrovského prozaika, básnika a pedagóga uplynie vo štvrtok 10. augusta 195 rokov.

Jeho tvorbu zaraďujeme do obdobia slovenskej romantickej literatúry. Základnými témami Kalinčiakových prvých prác je slovanstvo, folklór a literatúra i Slovensko v rámci Uhorska. Taktiež zapisoval slovenské ľudové rozprávky a prekladal. Jeho poézia vychádza z ľudového podkladu, no nesie zreteľné prvky romantického subjektivizmu, pretože v pozadí mnohých básní stojí silný individuálny zážitok.

Ján Kalinčiak sa narodil 10. augusta 1822 v dedinke Horné Záturčie (dnes je súčasťou Martina) ako syn evanjelického farára. Rozhodujúce pre jeho národné prebudenie bolo lýcejné štúdium v Levoči a Bratislave. V rokoch 1843–1845 študoval históriu a filozofiu na univerzite v nemeckom Halle. Najväčší význam pre jeho osobné a literárne formovanie mali kontakty so skupinou štúrovcov, najmä blízke priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Zúčastnil sa na kodifikácii spisovnej slovenčiny, po ktorej písal už len po slovensky. Pracoval ako vychovávateľ, v rokoch 1846-1858 pôsobil na evanjelickom gymnáziu v Modre, do roku 1868 bol riaditeľom na nemeckom Evanjelickom gymnáziu v Tešíne (dnes Poľsko).

Ťažisko umeleckej tvorby Kalinčiaka bolo v próze, do ktorej vniesol nové historické námety. Dejovo sú jeho prozaické diela zasadené do obdobia vlády kráľa Mateja Korvína a protitureckých bojov. Kým Kalinčiakove prózy napísané v 40. rokoch 19. storočia (Králův stůl, Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Serbianka, Svätý duch) majú romantický charakter, konanie postáv je tu motivované silnými vášňami, neskoršie práce (Knieža liptovské, Láska a pomsta, Reštavrácia, Mních, román Orava) nadobúdajú realistické tendencie. Spracúval námety z uhorských dejín a prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho historického úpadku. Prejavil všestrannosť a mimoriadnu erudíciu v estetike. Jeho cieľom bolo vytvoriť historickú novelu a položiť základy umeleckého štýlu v próze. Na motívy Kalinčiakovej známej satirickej novely Reštavrácia (1860) vznikol film Zemianska česť (1957). V príbehu z prvej polovice 19. storočia zachytávajúcej rozklad a úpadok zemianskeho stavu si zahrali poprední slovenskí herci Ladislav Chudík, Andrej Bagar, Hana Meličková, Eva Latkóczy, Jozef Kroner alebo František Dibarbora.

Z jeho literárnokritickej práce je najvýznamnejšia polemika so zástancami Záborského básnickej knihy Žehry. Podarilo sa mu v nej prebojovať teoretické princípy slovenského literárneho romantizmu proti klasicizmu. Za dominanty umeleckého diela považoval prítomnosť autorskej individuality a tvorivú originalitu. Významné bolo aj jeho pedagogické pôsobenie.

V roku 1869 Jána Kalinčiaka z politických dôvodov predčasne penzionovali. Presťahoval sa do Martina a v rokoch 1869–1871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol.

Ján Kalinčiak zomrel 16. júna 1871 v Martine a pochovaný je na martinskom Národnom cintoríne.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.
Aktuálne témy: