< sekcia SEKCIA: Knihy

Literárny kritik a publicista Daniel Okáli zomrel pred 25 rokmi

Daniel Okáli Foto: TASR/Archív

Písal lyriku, publikoval v časopisoch. Vydal zbierku proletárskej poézie Ozvena krvi a zápasov (1932), okrajovo sa venoval aj prozaickej tvorbe.

Bratislava 22. novembra (TASR) - Básnik, spisovateľ, literárny kritik a publicista Daniel Okáli bol ľavicovým politikom. Od jeho úmrtia uplynie v piatok 23. novembra 25 rokov.

Počas štúdií v Prahe sa stal uvedomelým socialistom a v roku 1922 založil s Vladimírom Clementisom a Jánom Poničanom Voľné združenie študentov-socialistov zo Slovenska, z ktorého sa v roku 1924 sformovala komunisticky orientovaná skupina DAV a začala vydávať rovnomenný časopis. Z hnutia odišiel v roku 1932 a venoval sa len advokátskemu povolaniu. Čelnom Komunistickej strany Československa bol od roku 1945.

Písal lyriku, publikoval v časopisoch. Vydal zbierku proletárskej poézie Ozvena krvi a zápasov (1932), okrajovo sa venoval aj prozaickej tvorbe. Hlavnou oblasťou jeho tvorivej práce bola literárna kritika. Ku kritike sa vrátil po rehabilitácii počas pôsobenia v Slovenskej akadémii vied (SAV). Hodnotil literatúru z hľadiska marxistickej ideológie. Zaoberal sa medzivojnovou literatúrou, bol propagátorom povojnovej socialistickej literatúry. Ako kritik napísal Výboje a súboje (1973), Výboje a súboje 2 (1983), Literárna teória a kritika davistov (1976). Je autorom monografií Burič Gejza Vámoš (1971), Kritik Ján Igor Hamaliar (1974), Konfrontácie s Michalom Považanom (1978). Napísal aj monografiu O prekonávaní krízy v našej literatúre (1981).

archívna snímka davisti bratislavská skupina slovenský komunistický politik spisovateľ novinár diplomat Vladimír Vlado Clementis básnik Laco Novomeský Jozef Rybák Daniel Okáli Karol Svetlík ml. bratislavská ľavicová revue DAV osobnosti retro 20 -te roky
Foto: TASR/Archív


Život Daniela Okáliho


Daniel Okáli sa narodil 9. marca 1903 v Liptovskom Mikuláši, bol jedným z dvojčiat. Najskôr deti stratili matku, po smrti otca sa vo veku päť rokov dostali do evanjelického sirotinca v Modre.

Vzdelával sa na lýceu v Bratislave a na gymnáziu v Trenčíne. V rokoch 1921 až 1926 študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Absolvoval študijné pobyty vo Viedni (Rakúsko) v roku 1923, v Moskve (Zväz sovietskych socialistických republík - ZSSR) v roku 1965 a vo Varšave (Poľsko) v roku 1970.

Ako advokátsky koncipient pôsobil v Nových Zámkoch a v Bratislave, samostatným advokátom bol v Skalici. Prezidiálnym šéfom Povereníctva Slovenskej národnej rady (SNR) pre vnútorné veci bol v rokoch 1945 až 1946. Ďalšie dva roky pôsobil ako vládny splnomocnenec pre výmenu obyvateľstva s Maďarskom a viedol Československú presídľovaciu komisiu. V tom období sa angažoval pri premenovávaní obcí na juhu Slovenska. Napríklad Tornaľu vtedy premenovali na Šafárikovo, Gutu na Kolárovo, Varšany na Kalinčiakovo a Meder na Palárikovo.

Povereníkom vnútra bol od roku 1948. Podieľal sa na Akcii K v roku 1950, kde išlo o likvidáciu kláštorov na Slovensku. V roku 1951 ho obvinili z buržoázneho nacionalizmu a odsúdili na 18 rokov väzenia. Roky 1951 až 1960 strávil vo väzeniach v Prahe-Ruzyni, Leopoldove, Prahe-Pankráci a vo Valdiciach.

Po prepustení z väzby pracoval ako podnikový mzdový referent. V roku 1963 ho rehabilitovali. V rokoch 1963 až 1979 bol vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry a Literárnovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Od roku 1979 žil na dôchodku v Bratislave.

Daniel Okáli zomrel 23. novembra 1987 v Bratislave, dožil sa 84 rokov.

zdroje: Slovenský biografický slovník IV. zväzok M-Q, MATICA SLOVENSKÁ, Martin 1990, www.litcentrum.sk

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.