< sekcia SEKCIA: Knihy

Literárny týždenník chce viac informovať o vizuálnom umení a dizajne

Najnovšie číslo Literárneho Týždenníka. Foto: Literarnytyzdennik.sk

Prinášame vám prehľad toho, čo v najnovšom čísle Literárneho týždenníka nájdete.

Bratislava 1. februára (TASR) - Druhé tohoročné dvojčíslo Literárneho týždenníka (3-4) obrazovo uvádza fotografia exprezidenta Rudolfa Schustera z jeho najnovšej textovo-obrazovej knihy Čukotka – Kde sa rodí deň. Textovo číslo otvára úvaha Štefana Cifru Dar štátnosti a politologická „esej o protirečení dvoch svetov“ Zasvätení verzus nezasvätení, ktorej autorom je Pavol Dinka. Nachádzame v nej aj túto myšlienku: „Naostatok, v živote to už tak chodí, zlodej kričí chyťte zlodeja, ľudia, čo majú plné ústa demokracie, ju neraz pošliapavajú, vytvárajúc tak podhubie agresivity. A nielen to! Nie je tajomstvom, že umelé vytváranie nepriateľa je predzvesťou každej totality.“

Vnútropolitický komentár Spory na pokračovanie o napätých vzťahoch medzi prezidentom SR a niektorými vládnymi činiteľmi napísal Ľudovít Števko. Autormi zahranično-politických komentárov Srbská tragédia v Kosove a Ide len o moldavský rébus? sú Branislav Fábry a František Škvrnda.

Komentátorský charakter s výrazným polemickým podtónom má aj glosa Petra Žantovského v rámci rubriky Pohľadnica z Prahy. Uvádza v nej vysoké príjmy súčasných bruselských predstaviteľov a úradníkov, z čoho vyvodzuje aj ich - podľa neho - neetické dlhotrvajúce lipnutie na týchto postoch.

Dvojstrana 4–5 je venovaná druhej časti odpovedí účastníkov ankety k 25. výročiu vzniku SR a 30. výročiu založenia Literárneho týždenníka (LT), ktorú redakcia otvorila v minulom čísle. V tomto čísle odpovedajú: Dalimír Hajko, Martin Prebudila, Miloš Čikovský, Marta Hlušíková, Andrej Ferko a Jaroslav Husár. Prvý šéfredaktor LT Vincent Šabík v rámci tejto témy publikuje druhú časť štúdie Literárny týždenník ako tribúna demokratizácie a suverenizácie Slovenska.

Pri príležitosti stého výročia narodenia a 50. výročia úmrtia „originálneho umelca“ Leopolda Laholu (1918 – 1968) časopis uverejňuje biografickú esej Jozefa Markuša Leopold Lahola a slovenská strana sveta. V rámci novej rubriky Pootvárame vizuálne siene číslo informuje o aktuálnych výtvarných podujatiach v SR, najmä o podujatiach v galériách, ale aj príležitostných výstavách, a tiež o filmových dokumentoch na výtvarné témy.

Rubrika si kladie za cieľ „informovanie o vizuálnom umení, dizajne a architektúre“. Jej súčasťou je v tomto čísle aj rozhovor nášho umeleckého sklára Ľubomíra Ferka s holandským filozofom a historikom umenia Fransom Jeursenom, autorom publikácie Sklárske umenie na Slovensku (1990-1999), ktorá vznikla k príležitosti 25. výročia založenia Združenia slovenských sklárskych výtvarníkov. S touto rubrikou korešpondujú aj ukážky zo spomienkovej knihy jubilujúceho maliara Ondreja Zimku Zabudnutá záhrada. Maliarov literárny text uvádza širší perex Dušana Mikolaja.

V rámci publicistických žánrov zaznamenávame informatívny rozhovor Gustáva Murína so súčasným veľvyslancom štátu Izrael v SR - Zvim Avinerom Vapnim. Rozhovor má nadpis Silné puto so slovenskými predkami. Prakticky celá strana je venovaná aj vydaniu výberu z básnickej tvorby ruského lyrika zo začiatku 20. storočia Alexandra Bloka, ktorý pripravilo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov (SSS) v Bratislave pod názvom Čo vietor spieva. Nad životom a tvorbou básnika i nad úrovňou slovenského prekladu sa v samostatných úvahách zamýšľajú Jaroslav Rezník (Znalec ľudskej duše) a Katarína Džunková (Čas vykryštalizoval rýdzu poéziu).

Číslo publikuje aj viacero polemických úvah. Najširšou z nich je úvaha Márie Bátorovej Náboženstvo a viera v 21. storočí, v ktorej reaguje na názory vyslovené ženami v RTVS v rámci cyklickej relácie Silná zostava. Druhou je polemická glosa Ľubomíra Pajtinku Budete kupovať slaninu?, v ktorej odmieta názory, že systém súčasného vzdelávania na školách je prekonaný, lebo všetko je v depozitoch počítačových škatúľ. Polemická je aj glosa Dušana Mikolaja Štefánik hlboko pod Parnasom.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Etely Farkašovej na poviedkovú knihu Petra Mišáka Alicine psy a recenziu Margity Ivaničkovej na slovenské vydanie kontroverznej „veľkej polyfonickej narácie“, čiže postmoderného románu súčasného ruského prozaika Viktora Pelevina Mafusailova lampa alebo extrémna bitka čekistovso slobodomurármi. Recenznou esejou je aj príspevok Miroslava Bielika Majestátne a dramatické príbehy, v ktorom sa zamýšľa nad novou knihou Rudolfa Schustera Čukotka – Kde sa rodí deň.

Spoločenská rubrika publikuje nekrológy za Jozefom Bžochom a Jozefom Marušiakom, informácie o knižných novinkách Vydavateľstva SSS, a tiež výzvu autorom umeleckej literatúry na príspevky do samostatných literárnych príloh časopisu, ktoré budú vychádzať štvrťročne.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.