< späť

Literárny týždenník venuje štúdiu 200. výročiu narodenia J. M. Hurbana

Na snímke logo Literárneho týždenníka. Foto: Literárny týždenník

Nad miestom a významom osobnosti Alexandra Dubčeka v našich novodobých dejinách sa v úvahovej eseji Dubček v nás a mimo nás zamyslel Jozef Banáš.

Bratislava 13. júla (TASR) - Najnovšie číslo Literárneho dvojtýždenníka (25-26) na vstupnej strane prináša „zamyslenie po ukončení školského roka“, ktoré pod nadpisom Permanentná reforma napísal Ján Benko. Súčasťou vstupnej strany je aj fejtónovo poňatá úvaha Viery Švenkovej Trocha vzruchu?, zameraná na časté témy zla a násilia v našich médiách, vrátane verejnoprávnych.

Vnútropolitický komentár V kresle hlavy štátu dvadsaťštyri hodín denne? napísal Ľudovít Števko. Druhý vnútropolitický komentár Úspech štrajku napísal Roman Michelko a hodnotí v ňom výsledky nedávneho ostrého štrajku v bratislavskom Volkswagene. Autorom zahranično-politického komentára Nové sýrske Kosovo? je Branislav Fábry.

Na ďalších stranách sa číslo vracia k Členskému zhromaždeniu Spolku slovenských spisovateľov 7. júna v Žiline. Publikuje diskusné vystúpenia týchto svojich členov: Rudolfa Schustera, Vladimíra Valentíka, Jozefa Mikloška, Antona Hrnka, Štefana Šramka, Petra Vrlíka, Mariána Servátku a Júliusa Lomenčíka.

Celostránkovú štúdiu k 200. výročiu narodenia Jozefa Miloslava Hurbana na tému Genéza Hurbanovho životopisu Ľudovíta Štúra napísal Augustín Maťovčík.

Jozef Miloslav Hurban 200. výročie narodenia.
Foto: Teraz.sk - Kristína Jurzová


Celú stranu zaberá aj informatívno-polemický článok Štefana Cifru Kam kráčaš, Agrokomplex? o výsledkoch seminára Premeny slovenského vidieka, trendy ďalšieho vývoja v agrorezorte a na vidieku, ktorý sa uskutočnil v druhej polovici mája v Modre – Harmónii.

Stranu o scénických umeniach zaberá recenzia Vladimíra Blahu o špecifickej opernej inscenácii Únos zo seriálu, ktorú uviedol súbor opery SND v jeho historickej budove na záver tohoročnej sezóny.

Jana Nežatická na tej istej strane recenzuje premiéru pôvodnej slovenskej hry o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi Made in Slovakia. Hru napísala a režijne naštudovala Eva Borušovičová a záver jej hry vyvolal v recenzentke, okrem iných, aj takúto otázku: „Kto mal záujem, aby sa Slovák nedostal na čelo novovzniknutej republiky Čechov a Slovákov?“

Treťou recenziou na tejto strane je recenzia Milana Poláka o inscenácii pásma Žena a kvet, ktoré v poetickom štúdiu na bratislavských Kramároch autorsky i režijne pripravil Juraj Sarvaš.

110. výročie narodenia iniciátora a autora obnovy Bratislavského hradu profesora Alfréda Piffla pripomenul netradičným publicistickým žánrom Ján Čomaj. Vybral a v úvode stručne skomentoval citáty zo zachovaného denníka tohto nášho významného architekta. Záznamy zachytávajú obdobie rokov 1948 – 1954.

Úvahu o našom súčasnom živote s odvolaním sa na myšlienky Proglasu pod názvom Proglas – stále aktuálna výzva napísala Eva Fordinálová.

Článok o živote a diele jubilujúcej akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej pod názvom Spomienky ako pochvala majsterke namiesto vinšu napísal Marián Servátka.

Nad miestom a významom osobnosti Alexandra Dubčeka v našich novodobých dejinách sa v úvahovej eseji Dubček v nás a mimo nás zamyslel Jozef Banáš.

Život a literárna tvorba prozaika Mila Urbana v rokoch vojnovej Slovenskej republiky /1939-1945/ zaujala Petra Mráza. Napísal o tom úvahu „Surová býva vše pravda života“.

Jana Judinyová sa vrátila hlbšie do minulosti a napísala informatívny článok Adam František Kollár – slovenský Sokrates o pôsobení tohto významného slovenského vzdelanca vo funkcii riaditeľa dvorskej knižnice vo Viedni v rokoch panovania Márie Terézie.

Ako literárnovednú štúdiu možno charakterizovať stať Jozefa M. Rydla Vráťme neprávom zabúdaného muža do povedomia o švajčiarskom intelektuálovi Williamovi Ritterovi, veľkom priateľovi Slovenska a popularizátorovi slovenskej kultúry. Autor článok napísal pri príležitosti 150. výročia narodenia tejto významnej osobnosti európskej kultúry.

Prozaický žáner je zastúpený úryvkom z novely banskobystrického spisovateľa Františka Piljara Bezbožník, strana poézie je tentoraz venovaná ukážkam z básnického diela Miroslava Válka, ktorého deväťdesiate výročie narodenia si pripomenieme 17. júla.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Terézie Ursínyovej na monografiu Ľudmily Urbančíkovej Drahomíra Bargárová – prvá slovenská operná režisérka a recenziu Sergeja Makaru na básnickú zbierku Jána Čižmára Keď Turčín tak Poničan.

Spoločenská rubrika pripomína životné jubileum spisovateľa Ivana Hudeca, prezentáciu biografického románu Ľuboša Juríka o A. Dubčekovi Rok dlhší ako storočie v novom Sade a monografiu Júliusa Lomenčíka S hlbokou vierou v človeka o živote a diele spisovateľa Jaroslava Rezníka staršieho.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.