Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
„Doteraz najlepšia vec, akú som od Stephena Kinga čítal,“ pochvaľujú si čitatelia po celom svete a poklony skladali knihe TO od začiatku aj médiá.
Autor OTS
Bratislava 9. decembra (OTS) - Prvý raz vyšlo TO v roku 1986. Odvtedy patrí týchto vyše 1000 strán k tomu najlepšiemu, čo kedy Stephen King napísal.
Derry nie je obyčajné malomesto. Pod jeho povrchom spí prastaré zlo. Vždy keď sa prebudí, na niekoľko rokov rozpúta v Derry a okolí smršť neopísateľných hrôz. Strašná sila, ktorú možno nazvať len To, ovláda obyvateľov, vraždí nevinné deti a zdá sa, že ju neuspokojí nič okrem najvyššej obete. Kto ju prinesie tentoraz?
Skupinka priateľov, ktorí v Derry vyrástli, dnes žije roztrúsená vo všetkých kútoch sveta. Sú bohatí, úspešní aj slávni, ale nie sú šťastní. A najmä im chýba veľká časť spomienok na desivé udalosti z detstva. Kto im vymazal pamäť?
Ak to chcú zistiť, musia sa opäť stretnúť s pradávnym zlom. Kedysi sa mu dokázali vzoprieť a prežiť. Ale dnes už nie sú deťmi a niečo podstatné, čo im kedysi pomohlo zahnať To, im chýba.
Vypočujte si AUDIO úryvok z hororu TO.
Číta herec Ján Galovič:
Horor TO písal Stephen King celé štyri roky. Kniha je rozdelená na päť častí po 23 kapitol, pričom príbeh sa odohráva vo fiktívnom mestečku Derry v rokoch 1957, 1958, 1984 a 1985.
V roku 1990 naktúrili americko-kanadský televízny film TO v réžii Tommyho Lee Wallaca, v hlavných úlohách sme videli Richarda Masura, Annette O Toole, či Tima Reida.
Derry nie je obyčajné malomesto. Pod jeho povrchom spí prastaré zlo. Vždy keď sa prebudí, na niekoľko rokov rozpúta v Derry a okolí smršť neopísateľných hrôz. Strašná sila, ktorú možno nazvať len To, ovláda obyvateľov, vraždí nevinné deti a zdá sa, že ju neuspokojí nič okrem najvyššej obete. Kto ju prinesie tentoraz?
Skupinka priateľov, ktorí v Derry vyrástli, dnes žije roztrúsená vo všetkých kútoch sveta. Sú bohatí, úspešní aj slávni, ale nie sú šťastní. A najmä im chýba veľká časť spomienok na desivé udalosti z detstva. Kto im vymazal pamäť?
Ak to chcú zistiť, musia sa opäť stretnúť s pradávnym zlom. Kedysi sa mu dokázali vzoprieť a prežiť. Ale dnes už nie sú deťmi a niečo podstatné, čo im kedysi pomohlo zahnať To, im chýba.
Vypočujte si AUDIO úryvok z hororu TO.
Číta herec Ján Galovič:
Horor TO písal Stephen King celé štyri roky. Kniha je rozdelená na päť častí po 23 kapitol, pričom príbeh sa odohráva vo fiktívnom mestečku Derry v rokoch 1957, 1958, 1984 a 1985.
V roku 1990 naktúrili americko-kanadský televízny film TO v réžii Tommyho Lee Wallaca, v hlavných úlohách sme videli Richarda Masura, Annette O Toole, či Tima Reida.
Začítajte sa do úryvku:
„Chceš svoju loďku, Georgie?“ spýtal sa Pennywise. „Opakujem sa len preto, lebo ju, tuším, veľmi nechceš.“ S úsmevom zdvihol loďku v ruke. Na sebe mal voľný hodvábny oblek s veľkými oranžovými gombíkmi. Na prsiach mu visela žiarivo modrá kravata a na rukách mal veľké biele rukavice, aké nosia Mickey Mouse a káčer Donald.
„Hej, chcem.“ George sa zadíval do kanála.
„Aj balónik? Mám tu červené, zelené, žlté a modré...“
„A vznášajú sa?“
„Či sa vznášajú?“ Klaun sa usmial ešte širšie. „Pravdaže sa vznášajú. Ako inak! A mám aj cukrovú vatu...“
George vystrel ruku.
Klaun ho chytil za predlaktie.
A George uvidel, ako sa klaunova tvár mení.
To, čo uvidel, bolo také strašné, že jeho najhoršie predstavy pivničného monštra v porovnaní s tým vyzerali ako sladké sny: to, čo uvidel, ho jediným šľahom pazúrov pripravilo o rozum.
„Vznášajú sa,“ zamrmlal tvor v kanáli zastretým, posmešným hlasom. Držal Georgea za ruku hrubým červovitým pahýľom, ťahal Georgea do tej strašnej tmy, kde voda uháňala, hučala, burácala a niesla svoj náklad búrkových trosiek k moru.
„Chceš svoju loďku, Georgie?“ spýtal sa Pennywise. „Opakujem sa len preto, lebo ju, tuším, veľmi nechceš.“ S úsmevom zdvihol loďku v ruke. Na sebe mal voľný hodvábny oblek s veľkými oranžovými gombíkmi. Na prsiach mu visela žiarivo modrá kravata a na rukách mal veľké biele rukavice, aké nosia Mickey Mouse a káčer Donald.
„Hej, chcem.“ George sa zadíval do kanála.
„Aj balónik? Mám tu červené, zelené, žlté a modré...“
„A vznášajú sa?“
„Či sa vznášajú?“ Klaun sa usmial ešte širšie. „Pravdaže sa vznášajú. Ako inak! A mám aj cukrovú vatu...“
George vystrel ruku.
Klaun ho chytil za predlaktie.
A George uvidel, ako sa klaunova tvár mení.
To, čo uvidel, bolo také strašné, že jeho najhoršie predstavy pivničného monštra v porovnaní s tým vyzerali ako sladké sny: to, čo uvidel, ho jediným šľahom pazúrov pripravilo o rozum.
„Vznášajú sa,“ zamrmlal tvor v kanáli zastretým, posmešným hlasom. Držal Georgea za ruku hrubým červovitým pahýľom, ťahal Georgea do tej strašnej tmy, kde voda uháňala, hučala, burácala a niesla svoj náklad búrkových trosiek k moru.
