< sekcia SEKCIA: Knihy

Za vznikom esperanta stáli vzájomné nezhody národností na trhovisku

Ilustračné foto. Foto: TASR - Henrich Mišovič

Zamenhof uvádzal vo svojich spomienkach z detstva, že to ovplyvnilo jeho presvedčenie, že hlavným dôvodom napätí je chýbajúci spoločný neutrálny jazyk, ktorý by nepatril žiadnemu národu.

Varšava/Bratislava 26. júla (TASR) – Pred 130 rokmi, 26. júla 1887, vydal Ludwik Lejzer Zamenhof prvú učebnicu esperanta, umelého jazyka, ktorý je celosvetovým neutrálnym komunikačným nástrojom.

Lekár, filológ a tvorca esperanta mal k jazykovej rôznorodosti blízko už od detstva. Narodil sa 15. decembra 1859 v meste Bialystok, ktoré v tom čase patrilo do cárskeho Ruska (dnes je súčasťou Poľska). Jeho otec Marko Zamenhof bol učiteľom francúzštiny a nemčiny. So synom sa rozprával po rusky, zatiaľ čo jeho matka Rozalia s ním komunikovala v jazyku jidiš. Počas života sa naučil asi osem ďalších jazykov, pričom ovládal aj poľštinu, nemčinu a francúzštinu.

Myšlienka absencie spoločného jazyka v ňom tkvela už od útleho detstva, keď ako malý chlapec videl vzájomné nezhody medzi jednotlivými národnosťami na trhovisku. Ako uvádzal vo svojich spomienkach: nevidel okolo seba ľudí, ale len Rusov, Židov, Nemcov, Poliakov a pod. To ovplyvnilo aj jeho presvedčenie, že hlavným dôvodom napätí je chýbajúci spoločný neutrálny jazyk, ktorý by nepatril žiadnemu národu.

V roku 1873 sa na varšavskom klasickom gymnáziu zoznámil s antickými jazykmi, avšak zistil, že ani ony a ani žiadny z existujúcich jazykov nemôžu byť spoločným neutrálnym jazykom.

V roku 1878 dokončil Ludwik Zamenhof svoj prvý návrh nadnárodného jazyka, nazvaný "Lingwe uniwersala". Uvedený jazyk ešte zďaleka nebol súčasným eperantom, ale len prvým pokusom o jeho definovanie.

Napriek záujmu o filológiu študoval Zamenhof od roku 1879 na prianie otca medicínu v ruskej Moskve, ktorú po zavraždení ruského cára Alexandra II. v roku 1881 opustil a štúdium medicíny dokončil v poľskej Varšave. Podľa neoficiálnej verzie mu otec v snahe upriamiť synovu pozornosť na medicínu jeho slovník "Lingwe uniwersala" spálil. Následkom toho bol Ludwik Zamenhof po návrate do Varšavy donútený popri štúdiu medicíny pracovať na vytvorení vylepšenej verzie univerzálneho medzinárodného jazyka.

Počas posledného ročníka medicíny v roku 1884 dostal nový variant medzinárodného jazyka formu dnešného esperanta a pomenovanie Lingvo internacia.

Na prelome rokov 1886-1887 sa vo Varšave Ludwik Zamenhof zoznámil s Klarou Zilbernik, dcérou majiteľa továrne na výrobu mydla. Práve on poskytol "otcovi esperanta" potrebné peniaze na vytlačenie prvej učebnice. Cenzúra povolila 2. júna 1887 vytlačenie knihy v ruskom jazyku, vďaka čomu ju pod pseudonymom Doktoro Esperanto (z ktorého vychádzalo aj neskoršie pomenovanie jazyka) vydal 26. júla 1887. O necelý mesiac nato si vzal Klaru za manželku.

"Lingvo internacia", medzi esperantistami nazývaná aj Unua Libro (Prvá kniha) obsahovala predhovor, 16 gramatických pravidiel, cvičebnicu, univerzálny slovník s 917 kmeňmi a niekoľko básní. Zamenhof sa po jej vydaní zriekol akýchkoľvek autorských práv, pretože nechcel byť považovaný za tvorcu nového jazyka, ale len za jeho iniciátora.

Esperantská prvotina bola vydaná síce v ruskom jazyku, do konca roka 1887 kniha vyšla aj v poľskom, nemeckom a francúzskom jazyku a druhé vydanie v ruštine. Prvá anglická verzia vyšla v roku 1888, avšak bola tak zle preložená, že sám Zamenhof zastavil jej predaj, kým Richard H. Geoghegan, Ír žijúci vo Veľkej Británii, opätovne knihu nepreložil.

Na území dnešného Slovenska (vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku) vyšla v Turčianskom Svätom Martine (dnes Martin) prvá slovenská učebnica esperanta v roku 1907 pod názvom: "Základy medzinárodnej reči Esperanto". Zostavil ju lekár Albert Škarvan v spolupráci s ruským esperantistom Nikolajom P. Evstifejevom.

Esperanto má jednoduchú gramatiku bez výnimiek a priemerne nadaný človek sa ním naučí hovoriť a čítať za šesť mesiacov. Jazyk je založený na báze novorománskych jazykov - 87 percent jeho slov je spoločných s románskym jazykom a 13 percent s jazykom germánskym. Slovosled je voľný a blízky vetnej skladbe slovanských jazykov.  

Po úspechu prvej učebnice vyšla v roku 1888 Druhá kniha (Dua Libro de l’ Lingvo Internacia).

Esperanto získalo niekoľko medzinárodných uznaní, dve rezolúcie Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) a podporu známych osobností verejného života. V súčasnosti sa používa na dorozumievanie počas medzinárodných stretnutí a kultúrnych výmen, na kongresoch, vedeckých diskusiách, v pôvodnej a preloženej literatúre, v hudbe, divadle, kine, tlačených a internetových reportážach, v rozhlasovom a televíznom vysielaní. Esperanto je tiež jediným schváleným umelým liturgickým jazykom katolíckej cirkvi. V roku 1924 bol jazyk uznaný aj ako jeden z telegrafických jazykov a 31. októbra 2014 bolo esperanto zapísané na zoznam Poľského nehmotného kultúrneho dedičstva – ako jeho ako siedma položka.

Na Slovensku sa po prvý raz konal 101. Svetový kongres esperanta v Nitre, v dňoch 23. - 30. júla 2016. Zúčastnilo sa ho 1300 esperantistov zo 60 krajín sveta.

Deň narodenia Ludwika Lejzera Zamenhofa (15. december) si esperantisti pripomínajú ako Deň Zamenhofa, známy aj ako Svetový deň esperanta.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.