Bratislava 9. februára (TASR) - Druhé tohoročné číslo mesačníka Slovenské pohľady na úvodných stranách prináša politologickú úvahu Dušana Kerného s názvom Vyprevádzanie Dubčeka do europarlamentu a podnázvom Udalosť v čase výhybky. Autor na pozadí ceremoniálneho aktu pripomína Dubčekov model a koncepciu sociálne spravodlivej, kultúrne pripravenej a demokraticky fungujúcej spoločnosti.

V ďalšom texte potom uvažuje, čo by sa bolo stalo, keby nové, pláštikom demokracie sa prikrývajúce sily neboli Dubčeka odstrčili nielen z balkóna domu na Václavskom námestí, ale i z politického a čoskoro i fyzického života. Okrem iného napísal: „Ide najmä o to, že dubčekovské reformy boli zásadnou zmenou pre všetko, čo vtedy prichádzalo z Východu. Bola to schopnosť výzvy európskeho rozmeru. Išlo to aj proti tvrdému kapitalizmu, aj tvrdému socializmu. Vyprevádzanie busty je politický a mediálny akt. Ale môže to byť aj niečo, čo má zmysel rehabilitácie celých generácií východnej Európy voči jej dnes sa rozkladajúcemu „západnému“ zvyšku. Všetci vedno v Európe vidíme, aké je sporné zamerať sa výlučne na nepretržitý rast a úspech. Vidíme celé generácie v zajatí skrivodlivostí, čo prinieslo víťazné neoliberálne ťaženie čoraz ďalej na východ.“

Ďalšie nosné články čísla sú vlastne publikovanými referátmi a koreferátmi z minuloročnej vedeckej konferencie k 170. výročiu založenia Slovenských pohľadov, ktorá sa uskutočnila 4. októbra. Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč v eseji Stosedemdesiat rokov pred nami, s odvolávaním sa na historické deje, nastoľuje víziu ekonomického, sociálneho i kultúrneho rozvoja Slovenska v rozpätí nasledujúceho poldruha storočia. V tomto zmysle približuje aj hlavné úlohy a ciele Matice slovenskej v nastávajúcom desaťročí.

Zásadnou štúdiou na túto tému je príspevok Petra Cabadaja Slovenské pohľady v časoch zásadných spoločenských zmien. Pritom má na mysli obdobie 20. storočia po vzniku Č-SR, keď Slovenské pohľady boli celé desaťročia matičné. Osobitne sa zameral na obdobie vojnovej Slovenskej republiky a na význam a zástoj Stanislava Mečiara ako šéfredaktora časopisu v tomto období.

Filozof a kulturológ Vincent Šabík sa vo svojej spomienkovej eseji Zmerať sa vlastnými dejinami vrátil do obdobia začiatku šesťdesiatych rokov, keď on sám začal byť pravidelným spolupracovníkom Slovenských pohľadov, a do nasledujúcich desaťročí.

Jaroslav Rezník vo svojom koreferáte v súvislosti s časopisom nastolil tému Otcovsko-synovský vzťah Hurbanovcov. V závere napísal: „A tak v roku 1881 došlo k obnoveniu Slovenských pohľadov. A týmto skutkom došlo aj k vznešenému naplneniu synovsko-otcovského a otcovsko-synovského vzťahu Hurbanovcov. Dodajme, že zároveň sa naplnili aj otcovské ambície vo vzťahu k prvorodenému synovi, pretože, keď sa to tak vezme, publicistická a literárna tvorba Jozefa Miloslava Hurbana bola vlastne jeho druhou profesiou, a z nášho dnešného pohľadu dokonca prvoradou.“

Esej k životnému jubileu nášho popredného prozaika Antona Hykischa pod názvom Šľachtic slovenskej prózy napísal Ján Čomaj, autorom rovnako príležitostnej eseje Život plný vášne k jubileu básnika a literárneho historika Miroslava Piusa je Ivan Hudec.

Do žánra eseje patrí aj kulturologická a filozofujúca úvaha Pavla Tomašoviča Kde je život? Autor v nej na pozadí epického diela českého spisovateľa Milana Kunderu uvažuje o „nebezpečenstve uzavretia myslenia do štruktúr ideológií a vlastného snívania“.

Pôvodná slovenská próza je v čísle zastúpená humoristickou poviedkou Jozefa Mokoša Smažienka. Je to poviedka s autobiografickým pozadím, ktorou sa básnik a dnes už neodmysliteľný pilier slovenského profesionálneho bábkového divadla Jozef Mokoš pripomenul ako autor s originálnym humoristickým cítením.

Druhým pôvodným epickým príspevkom je poviedka Mariána Grupača zo súčasnosti a s mysterióznou pointou Loď bláznov.

Z prekladovej epickej tvorby číslo prináša úryvok z románu súčasného mladého francúzskeho prozaika Oliviera Bourdeauta Čakanie na Bojanglesa v preklade Alexandra Halvoníka. Vstup tohto autora na scénu francúzskej literatúry tak trochu pripomína vtrhnutie do literatúry Francoise Saganovej s novelou Dobrý deň, smútok spred vyše polstoročia. Druhou ukážkou z románovej epiky je úryvok z románu súčasnej poľskej autorky Marty Świderskej-Pelinkovej Tam, kde plačú husle, ktorý pripravil Radovan Brenkus.

Lyrický žáner reprezentujú ukážky z básnickej tvorby košického autora Tibora Kočíka, básne kmeťa súčasnej slovenskej poézie Ladislava Šimona a veniec sonetov Vlada Puchalu Trojlístkový život. S istou dávkou tolerancie sem môžeme zaradiť aj súbor briskných myšlienok Františka Rojčeka Epigramy a aforizmy. Ukážky autor vybral z pripravovanej knihy Mám to v malíčku.

Pravidelnú rubriku Sedem viet o siedmich knihách tentoraz pripravil Ľudovít Petraško. Z pôvodnej slovenskej tvorby tu nachádzame zmienku len o novej básnickej skladbe Mariána Hatalu Nespavosť alebo plus mínus štyri steny.

Recenznej rubrike dominujú recenzie Miloša Ferka na nový román A. Hykischa Verte cisárovi a recenzia Ľuboša Juríka na román Petra Štrelingera Zlatá voda a cenzúrou už neoklieštené vydanie staršieho diela autora Salakúzy.

V rubrike Zápisník časopis publikuje textovo-obrazovú reportáž z odovzdávania Cien Slovenských pohľadov koncom minulého roka a v rubrike Pripomíname si prináša krátke portréty februárových jubilantov, medzi nimi 85-ročných Jána Turana a Antona Hykischa, osemdesiatnikov Pavla Hudíka, Pavla Grňu, sochára a maliara Alexandra Ilečku a deväťdesiatnika Jozefa Kráľa, rodáka z Čremošného a autora kníh pre deti.