Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Knihy

Slovenské pohľady publikujú štúdiu Dalimíra Hajka k Roku J. M. Hurbana

Jozef Miloslav Hurban. Foto: Teraz.sk - Kristína Jurzová

Štúdiu k Roku J. M. Hurbana Humor a radosť zo života v diele J. M. Hurbana (s osobitným zreteľom na Cestu Slováka k bratom slovanským na Morave a v Čechách) napísal filozof, profesor Dalimír Hajko.

Bratislava 14. apríla (TASR) - Aprílové číslo mesačníka Slovenské pohľady ako úvodník publikuje beletrizovanú esej prozaičky Gabriely Rothmayerovej Trochu o udavačoch a udavačoch módneho modu. Na pozadí verného popisu ťažkého života svojich rodičov - robotníkov a ich starostlivosti o početnú rodinu poukázala na zvrátenosť, amorálnosť, až hnus predierajúcej sa tzv. rodovej teórie. V závere napísala: choďte „...radšej zapaľovať sviečky na hroboch tých, čo odišli. A ktorí majú na pomníkoch napísané, že boli mamami a otcami. Ja osobne si to zobrať nedám. Aj keď boli takí obyčajní, a vlastne zbytoční ľudia, nič výnimočné. Ani iné. Riskujem, že budem udaná ako pračlovek, ale moja mama mi navždy bude mama. Aj keď musela byť za otca.“ Úvodník v ďalšom pokračovaní čísla dopĺňa Rúfusova báseň Materstvo.

Štúdiu k Roku J. M. Hurbana Humor a radosť zo života v diele J. M. Hurbana (s osobitným zreteľom na Cestu Slováka k bratom slovanským na Morave a v Čechách) napísal filozof, profesor Dalimír Hajko.

Charakter štúdie má aj prvá publikovaná časť diela Jána Bábika Múzy za mrežami o osudoch slovenských literárnych tvorcov, ktorí sa v minulosti z politických dôvodov ocitli v žalároch, a tiež štúdia Tibora Gintliho Rozprávač a verejná mienka v „slovenských“ prózach Kálmána Mikszátha, s podtitulom Vzťah verejnej mienky a naratívneho prehovoru v próze Kálmána Mikszátha).

Jazykovednou štúdiou je článok Jána Kačalu Prozaicko-poetická kniha o Jankovi Hraškovi, v ktorej autor podrobil jazykovému rozboru originálnu slovnú zásobu a štylistické prvky v knižke Jaroslava Rezníka Janko Hraško. Ako to naozaj bolo.

Ako personálnu a vlastivednú štúdiu môžeme charakterizovať príspevok Ľuboša Juríka Slováci, kde je vaša vlasť? o slovenskom povojnovom emigrantovi a spisovateľovi Mariánovi Markovi Stolárikovi

Esej k 180. výročiu narodenia veľkého ruského básnika Alexandra Sergejeviča Puškina pod názvom Prostoreký Puškin napísal Ľubomír Feldek. Blok dotvára preklad Puškinovej básne - byliny Cár Nikita a jeho štyridsať dcér v preklade autora eseje.

Prozaický žáner je zastúpený faktografickou poviedkou Slava Kalného Prípad Magnólia, poviedkou lužickosrbského spisovateľa Pětra Malinka List z nemocnice v preklade Petra Čačku a poviedkou izraelského autora Zvi Aviner Vapniho Povedz, že si spomenieš v preklade Veroniky Murínovej.

Lyrický žáner reprezentujú ukážky z najnovšej básnickej tvorby Dalimíra Stana a jubilujúceho Jaroslava Rezníka.

V pravidelnej rubrike Sedem viet o siedmich knihách autor Ján Čomaj priblížil a spropagoval diela pôvodnej slovenskej literatúry: Ivan Szabó - Prešporsko-bratislavské strašidlá, Matúš Kučera - Stredoveké Slovensko, Milan Kenda - Meluzína Jozefína, Ľubomír Horník - Šiesta nábojnica a Viera Švenková - Deň je krátky.

Z recenznej rubriky treba zaznamenať recenziu Dalimíra Hajka na knihu Daniela Pastirčáka V tieni mŕtveho boha a recenziu Viliama Apfela na knihu Pavla Dvořáka Stopy dávnej minulosti 8.

Záverečná rubrika Pripomíname si uvádza životopisné medailóny o týchto aprílových jubilantoch - osemdesiatnikoch: Ladislav Kováč, Soňa Lesňáková, Viera Bombová, Ján Kačala, Vojtech Dangl a Juraj Andričík.