Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Knihy

Spolok Detvan založili slovenskí študenti pred 135 rokmi v Prahe

Praha, ilustračné foto. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Orientoval sa na podujatia, ktorých základným cieľom bolo zoznámiť české prostredie so slovenskou národnou problematikou, literatúrou a kultúrou.

Bratislava/Praha 14. marca (TASR) - Slovenskí študenti v dnešnej českej metropole Prahe založili pred 135 rokmi 15. marca 1882 spolok slovenských akademikov Detvan. Jeho prvým predsedom sa stal Jaroslav Vlček.

Spolok Detvan vznikol z iniciatívy Pavla Socháňa a Jaroslava Vlčka. Ustanovujúce zhromaždenie spolku sa konalo 15. marca 1882 v kaviarni v Prahe za účasti 13 členov spolku. Členovia Detvana sa na svojich schôdzach stretávali raz týždenne. Spolok nadobudol knižnicu so základným fondom slovenskej, českej i svetovej literatúry (do 900 knižničných jednotiek). Orientoval sa na podujatia, ktorých základným cieľom bolo zoznámiť české prostredie so slovenskou národnou problematikou, literatúrou a kultúrou.

Detvan bol spočiatku pod vplyvom myšlienok Leva Nikolajeviča Tolstého, v 90. rokoch 19. storočia ho ovplyvnil filozofický realizmus Tomáša Garrigue Masaryka.

Z diskusií o spoločenských a národných otázkach vzniklo na pôde Detvana hnutie reprezentované na území Slovenska časopisom Hlas. K najvýznamnejším členom spolku pred prvou svetovou vojnou patrili okrem iných Martin Kukučín, Ladislav Nádaši-Jégé, Vavro Šrobár, Jozef Gregor Tajovský, Ivan Krasko, Mikuláš Schneider–Trnavský, po vojne napr. Janko Alexy alebo Gejza Vámoš. V roku 1924 zo spolku vystúpila skupina komunisticky orientovaných študentov (Vladimír Clementis, Ján Rob Poničan, Daniel Okáli, Andrej Sirácky) a založili Volné sdružení studentů-socialistů ze Slovenska. Z tohto združenia ešte v roku 1924 vznikla skupina DAV.

Detvan vydal dva jubilejné zborníky - Detvan (1892), Detvan v Prahe (1932) a zbierky národných piesní Mikuláša Schneidera-Trnavského.

Jaroslav Vlček (1860-1930), spoluzakladateľ a prvý predseda spolku Detvan, sa vypracoval na literárneho historika a kritika. Správca Matice slovenskej v rokoch 1919 až 1930 napísal základné diela o dejinách českej a slovenskej literatúry 19. storočia (Literatura na Slovensku, její vznik, rozvoj, význam a úspěchy 1881, Přehled dějin literatury české 1885, Dejiny literatúry slovenskej 1889-1890 a i.). Pôsobil ako redaktor, vydavateľ, univerzitný profesor a organizátor školstva na Slovensku.

Pavol Socháň (1862-1941) bol maliar, publicista, osvetový pracovník, spoluzakladateľ Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v neposlednom rade priekopník slovenskej fotografie. Vynikal najmä v národopisnej dokumentácii a v portrétnej ateliérovej tvorbe. Po sebe zanechal impozantné fotografické dielo, ktoré úzko súvisí s jeho rozsiahlou etnografickou činnosťou.

Počas prvej svetovej vojny bola činnosť spolku Detvan zrušená, obnovila sa až po vzniku Československej republiky (ČSR, 1918), v medzivojnovom období Detvan prežil všeobecnú stagnáciu. Po skončení druhej svetovej vojny spolok vyvíjal činnosť až do nástupu komunizmu po februárových udalostiach v roku 1948. Spolok fungoval nepretržite približne do roku 1951. Potom sa mladí ľudia mohli organizovať už len v Československom zväze mládeže. K obnove spolku došlo 8. novembra 1994, zásluhu na tom mali vtedy v českej Prahe študujúci slovenskí študenti. Spolok prešiel obdobiami intenzívnejšej a menej intenzívnej činnosti, jeho aktivity po roku 2005 utíchli.

K obnoveniu aktivít spolku došlo aj v roku 2015. Súčasným predsedom spolku je Matúš Hornáček.

V Martine sa v apríli 2013 konala vernisáž medzinárodného výstavného projektu Slovenský spolok Detvan v Prahe (1882–2012).