Bratislava 14. februára (TASR) - Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v srbskej Vojvodine začiatkom tohto roku už tradične vydalo Národný kalendár 2017. Zostavil ho riaditeľ SVC Vladimír Valentík, redakčne mu asistovali Michal Ďuga, Ján Hlaváč, Mária Lučetincová a Katarína Mosnáková - Bagľašová. Hneď z tiráže sa dozvieme, že začal vychádzať v roku 1920 a s výnimkou zlých rokov 1951-1952 pretrval až dodnes, hoci v rokoch 1945 - 1990 vychádzal pod názvom Ľudový kalendár.

Je to obsiahla kniha, má 360 strán. Z obsahového hľadiska, okrem základných kalendárových údajov, má dve základné kapitoly: kultúra a poľnohospodárstvo, pričom kultúra je podstatne obsiahlejšia. Hodnotiaco uvádza všetky kultúrne podujatia v roku 2016. Sumujúce kapitoly prinášajú podrobné informácie o činnosti Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v roku 2016 a z činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v roku 2016.

Ostatné príspevky sú venované jubilujúcim klasickým i súčasným osobnostiam vojvodinských Slovákov, významným udalostiam v živote vojvodinských Slovákov, ako napríklad článok Anny Dudášovej Po oprave petrovského chrámu Božieho, ale aj články etnografického a etnologického charakteru, napríklad príspevok Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Ženský ľudový odev Slovákov v Jánošíku, čo je názov Miestneho odboru Matice slovenskej a kultúrno-osvetového súboru.

Informatívne články a štúdie striedajú ukážky z literárnej tvorby súčasných i klasických predstaviteľov vojvodinských Slovákov, vrátane spomienkových literárnych textov na významné osobnosti a udalosti i spoločenské zmeny v živote vojvodinských Slovákov, napríklad spomienka poetky Viery Benkovej Z našej minulosti - Drakova ulica. Kalendár venuje veľkú pozornosť aj 200. výročiu narodenia spisovateľa a revolucionára Jozefa Miloslava Hurbana, a to v článku Kataríny Verešovej K dvojstému výročiu narodenia Jozefa Miloslava Hurbana - Hurbanov vplyv na vojvodinských Slovákov, a tiež výročiu reformácie, a to v článku biskupa Samuela Vrbovského 500 rokov reformácie - Lutherova reformácia.

Vojvodina je zo zemepisného hľadiska v prevažnej miere rovina. To znamená, že jej obyvatelia sa venovali najmä roľníctvu, a to vo všetkých jeho podobách. Od pestovania obilnín, strukovín, zemiakov, až po chmeľnice, vinohrady a ovocinárstvo. S roľníckym spôsobom života celkom prirodzene išlo aj chovateľstvo, najmä chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Skúsenosti z tejto práce sa prenášali z generácie na generáciu. Tak vznikla aj povestná báčsko-petrovská klobása, ktorá sa vyznačuje takou kvalitou receptu, že jej dorábatelia v Báčskom Petrovci plánujú tento svoj výrobok ponúknuť na zápis do svetového kultúrneho dedičstva v materiálnej oblasti.

Je preto prirodzené, že druhou časťou kalendára sú odborné články o najnovších skúsenostiach a trendoch v oblasti poľnohospodárstva. Sú to napríklad články Ľubice Sýkorovej Rastlinná výroba - využitie biomasy na výrobu energie, Márie Lučetincovej Treba zatrávniť medzirady? alebo Juraja Pálenkáša Hnačky prasiec či Jána Kišgeciho Napadnuté krušpány (okrasné záhradné kriky). S touto časťou kalendára korešponduje aj rubrika Kuchárka - niečo pre každého, ktorá prináša osem u nás menej známych receptov dolnozemských Slovákov.

Záverečný Detský kútik tvorí blok rozprávok, poviedok, povestí a básničiek pre mladších čitateľov. Kroniku nášho národného života od 1. októbra 2015, do 1. októbra 2016 pripravil básnik a redaktor novosadského rádia Michal Ďuga. V abecednom miestnom poradí zdokumentoval v nej všetky kultúrne, folklórne, literárne a osvetové podujatia za uvedené obdobie. A to aj tie, ktoré sa uskutočnili v Slovenskej republike, prípadne v iných krajinách a zúčastnili sa na nich aj vojvodinskí Slováci. Nachádzame tam teda aj Banskú Bystricu, Bratislavu, Detvu, Dulovce, Heľpu, Martin, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Piešťany, Púchov, Trenčianske Teplice, ale aj rumunský Nadlak, maďarskú Békešskú Čabu a Sarvaš i Rožňavu pod Radhoštem v Česku. Na príprave väčšiny uvádzaných podujatí sa veľkou mierou podieľali aj Miestne odbory Matice slovenskej.

Národný kalendár 2017 je reprezentačnou publikáciou vojvodinských Slovákov. Svedčí o bohatom kultúrnom živote našich krajanov v Srbsku a približuje nám ich minulý i súčasný spôsob života. Pred blížiacim sa rokom 2018, jubilejným rokom od vzniku Česko-Slovenska, svedčí aj o tom, že naše národné oslobodenie po zániku Rakúsko-Uhorska sa prakticky v rovnakej miere dotklo aj zahraničných Slovákov. Vznik Národného kalendára už necelé dva roky po prvej svetovej vojne a jeho trvanie to dokumentuje presvedčivým spôsobom.