< sekcia SEKCIA: Knihy

Západoslovenské tlačiarne uvádzajú knihu k svojej 350-ke

Jeden z nových strojov v Západoslovenských tlačiarňach Foto: Západoslovenské tlačiarne

Kníhtlač v roku 1663 začala v Skalici prevádzkovať rehoľa jezuitov.

Skalica 13. novembra (TASR) – Tri a pol storočia súvislej existencie si dnes pripomínajú skalické Západoslovenské tlačiarne. Pri tejto príležitosti popoludní predstavia knihu historika Petra Brezinu "350 rokov kníhtlače v Skalici". Viac ako 400-stránková publikácia pre odbornú i laickú verejnosť mapuje bohatú históriu tlačiarne, text ilustruje množstvo dobových fotografií z archívov Záhorského múzea, Štátneho archívu v Skalici, Matice slovenskej, autora i súčasných vlastníkov, rodiny Macháčkovcov.

Macháčkovci sprivatizovali tlačiareň spolu s partnermi v roku 1996.

Spoločnosť dnes poskytuje komplexné polygrafické služby, kde spája klasické a tradičné postupy s novými technologickými trendmi a inováciami. V súčasnosti má 20 zamestnancov a jej obrat sa pohybuje okolo 1,5 milióna eur.

Kníhtlač v roku 1663 začala v Skalici prevádzkovať rehoľa jezuitov. Ako prvé tlačili divadelné texty s náboženskou tematikou, učebnice, náboženské a liturgické knihy. Pravdepodobne najslávnejšou érou tlačiarne bolo obdobie 1760–1897, kedy ju vlastnila rodina Škarniclovcov. S jej činnosťou sa spájajú mená mnohých národovcov ako Jozef Miloslav Hurban, Karol Štúr, Svetozár Hurban Vajanský alebo spolok Tatrín. V Skalici sa tlačilo aj jedno z prvých vydaní najznámejšej knihy Jána Kollára Slávy dcéra z roku 1854. Periodiká sa tlačili v českom, latinskom, nemeckom a maďarskom jazyku, ako aj v rozličných priebežne sa vyvíjajúcich variantoch slovenského jazyka, či skalickej mestskej reči. Počas krátkeho obdobia bola tlačiareň dokonca čestnou kníhtlačiarňou Matice slovenskej. Svoju prestíž si potvrdila aj v roku 1842, kedy dostala dekrét od cisára Ferdinanda I. a stala privilegovanou tlačiarňou cenín. V rokoch 1897-1950 vlastnila tlačiareň rodina Teslíkovcov. Pokračovali v tradícii tlače kníh celoslovenského významu až do roku 1944, kedy vydávali najmä básnické zbierky slovenskej moderny. Po druhej svetovej vojne bola tlačiareň znárodnená a štát plánoval jej likvidáciu. O jej zachovanie sa zaslúžil Ján Macháček, bývalý učeň posledného majiteľa Gustáva Teslíka. Vedenie štátneho podniku zrušilo tlač kníh a ponechalo iba tlač obálok, vstupeniek, formulárov a plagátov. V roku 1984 sa po vyše dvoch storočiach presťahovala výroba do nových priestorov, kde sa nachádza dodnes. „Je veľkým záväzkom pokračovať v tradícii, v blízkej dobe sa chceme sústreďovať na podporu tlače kníh s celospoločenským významom, ako aj prvotín a samovydavateľov. Možno sa nám podarí objaviť nového Kollára,“ uviedla súčasná riaditeľka tlačiarne Želmíra Macháčková.

Foto: Západoslovenské tlačiarne

Slávnostné uvedenie knihy je naplánované na 17. hodinu v Dome kultúry. Krstným rodičmi knihy budú rodák, lokálpatriot a čestný občan mesta Skalica Anton Srholec, s ktorým sa na tom majitelia tlačiarne dohodli už pred dvoma rokmi, keď začali knihu pripravovať do tlače. A k tomu členky rodiny Teslíkovcov - Alena Bartlová a Libuša Dušeková. Krstiť sa bude starými drevenými písmenkami z ručnej sadzby.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.