Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Molnár, prvý vrah, ktorého po Nežnej revolúcii v roku 1989 odsúdili na doživotie, zostáva naďalej za mrežami väzenia v Leopoldove.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) – Od začiatku bolo takmer jasné, že vraždu a znásilnenie Holanďanky Gabrielly Widdershovenovej–Groenovej, ktorá sa odohrala v auguste 1990, spáchal Ján Molnár. Spomenul si dnes pre TASR bývalý mestský prokurátor a následne obhajca Juraj Trokan.
"Keď sa objavila tá vražda v Rakúsku, išiel som do rakúskeho Linzu, kde som si vyžiadal pitvu a povedal som vtedy, že s najväčšou pravdepodobnosťou bol páchateľom Ján Molnár, keďže presne takým spôsobom spáchal vraždu približne už desať rokov predtým. Z pitvy zavraždenej Holanďanky bolo jasné, že to bol ten istý modus operandi. Tak sme týmto spôsobom aj pátrali. Ja som ho žaloval ešte predtým za prvú vraždu, že to bola lúpežná vražda, ale to vtedy súd neuznal. Žiadal som pre neho výnimočný trest. Dostal sa na amnestiu vtedajšieho prezidenta Václava Havla na slobodu. Na Molnára si spomínam veľmi dobre, na to ako som ho vypočúval a ako sa priznal k prvej vražde vrátničky z internátu v Karlovej Vsi," dodal pre TASR Trokan.
Molnár, prvý vrah, ktorého po Nežnej revolúcii v roku 1989 odsúdili na doživotie, zostáva naďalej za mrežami väzenia v Leopoldove. Na dnešnom verejnom zasadnutí totiž vzal späť svoju žiadosť o podmienečné prepustenie. Ján Molnár je jeden z dvoch vrahov, ktorí v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili spomínanú Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú–Groenovú. Brutálny čin vtedy šokoval rakúsku aj slovenskú verejnosť.
Ľubor Masár a Molnár boli po Nežnej revolúcii prví, ktorých odsúdili na doživotie za vraždu. Predtým, za bývalého režimu, boli súdení za rozličné trestné činy. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala rozsiahla amnestia vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Masár už raz, v roku 2014, o podmienečné prepustenie požiadal, nespĺňal však zákonné dôvody - nemal odsedených 25 rokov.
Masár, pôvodom z Trnavy, spoločne s Molnárom v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú–Groenovú. Jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Ten však útok prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil. Oboch zločincov poslal do výkonu trestu odňatia slobody na doživotie Mestský súd v Bratislave. Vrahovia počas procesu usvedčovali jeden druhého. Telo Holanďanky sa našlo v značnom štádiu rozkladu približne po dvoch mesiacoch. Masára sa podarilo polícii chytiť po necelých dvoch týždňoch.
"Keď sa objavila tá vražda v Rakúsku, išiel som do rakúskeho Linzu, kde som si vyžiadal pitvu a povedal som vtedy, že s najväčšou pravdepodobnosťou bol páchateľom Ján Molnár, keďže presne takým spôsobom spáchal vraždu približne už desať rokov predtým. Z pitvy zavraždenej Holanďanky bolo jasné, že to bol ten istý modus operandi. Tak sme týmto spôsobom aj pátrali. Ja som ho žaloval ešte predtým za prvú vraždu, že to bola lúpežná vražda, ale to vtedy súd neuznal. Žiadal som pre neho výnimočný trest. Dostal sa na amnestiu vtedajšieho prezidenta Václava Havla na slobodu. Na Molnára si spomínam veľmi dobre, na to ako som ho vypočúval a ako sa priznal k prvej vražde vrátničky z internátu v Karlovej Vsi," dodal pre TASR Trokan.
Molnár, prvý vrah, ktorého po Nežnej revolúcii v roku 1989 odsúdili na doživotie, zostáva naďalej za mrežami väzenia v Leopoldove. Na dnešnom verejnom zasadnutí totiž vzal späť svoju žiadosť o podmienečné prepustenie. Ján Molnár je jeden z dvoch vrahov, ktorí v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili spomínanú Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú–Groenovú. Brutálny čin vtedy šokoval rakúsku aj slovenskú verejnosť.
Ľubor Masár a Molnár boli po Nežnej revolúcii prví, ktorých odsúdili na doživotie za vraždu. Predtým, za bývalého režimu, boli súdení za rozličné trestné činy. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala rozsiahla amnestia vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Masár už raz, v roku 2014, o podmienečné prepustenie požiadal, nespĺňal však zákonné dôvody - nemal odsedených 25 rokov.
Masár, pôvodom z Trnavy, spoločne s Molnárom v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú–Groenovú. Jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Ten však útok prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil. Oboch zločincov poslal do výkonu trestu odňatia slobody na doživotie Mestský súd v Bratislave. Vrahovia počas procesu usvedčovali jeden druhého. Telo Holanďanky sa našlo v značnom štádiu rozkladu približne po dvoch mesiacoch. Masára sa podarilo polícii chytiť po necelých dvoch týždňoch.
