Bratislava 25. januára (TASR) - Andrea Dömeová už dve desaťročia pôsobí ako dramaturgička v bratislavskom Divadle Astorka Korzo '90, hlásiacom sa k tradícii Divadla na korze, ktoré sa preslávilo objavnými dramaturgickými a režijnými postupmi. "Snahou našich zakladateľov bolo robiť divadlo iným - svojským spôsobom, prinášať niečo nové, čo inde divák nenájde," priblížila v rozhovore pre TASR profil domovského divadla, ktorého druhou veľkou črtou je "groteskný spôsob nazerania na postavy spolu s osobnostným vkladom herca."

Dramaturgička vidí obrovskú silu Astorky, ktorá za takmer tri desaťročia priniesla kľúčové inscenácie ako Armagedon na Grbe, Les, Matka, Kazimír a Karolína, Zločin a trest - Vražda sekerou v Sankt Peterburgu, Pred odchodom na odpočinok či Jama deravá, aj v kolektívnej súdržnosti: "Dýcha z nášho javiska a pozitívnu energiu cítime aj my v hľadisku."

Ľudia mimo umeleckej sféry málokedy vedia, čo je vlastne úlohou dramaturga. Jeho meno vidia v televíznych či filmových titulkoch, dramaturgov majú festivaly, koncerty, ale málokto vie definovať, čo vlastne robí dramaturg? "Prvá vec je, že spolu s režisérom a umeleckým šéfom vyberáme divadelné hry, ktoré pre inscenovanie musia spĺňať viacero kritérií," vysvetlila s tým, že pri výbere je dôležité v prvom rade to, aby hra bola dobrá. "Myslím tým zmysluplná, ktorá sa nám pozdáva z hľadiska formy aj obsahu. Druhým kritériom je, aby nadchla režiséra, aby ju inscenoval 's plezírom'. Tretím kritériom je, aby súbor bol spravodlivo zapojený počas celej sezóny," konštatovala dramaturgička.

Reagovala aj na názor, podľa ktorého je dramaturg precenenou profesiou. Niektoré hlasy tvrdia, že dramaturgovia sú dokonca zbytoční. "Profesia dramaturga a predstavy o tom, čo by mal robiť a ako je vnímaný v rámci divadla, sú u nás stále vo vývoji. Vždy ma zaráža, ako sa pri každej príležitosti v rámci histórie a postavenia dramaturgie spomína s istým dešpektom, ako bola pozícia dramaturga do roku 1989 aj ideologická funkcia. To nám na škole nikdy nespomínali. Naopak, všetky nitky nášho vzdelávania na Vysokej škole múzických umení sa spájali v jednej základnej, a to, ako nám odovzdať čo najviac poznatkov, pretože to budeme potrebovať."

Podľa Dömeovej stále platí, čo učil budúcich absolventov dramaturgie na VŠMU Martin Porubjak: "Že dramaturg by mal byť ten vzdelanejší v rámci kolektívu. Predpokladá sa, že vieme, čo sa niekde deje, vieme odpovedať na rôzne otázky hlavne v oblasti divadla. Priamo pri inscenácií sú dramaturgovia minimálne ti, ktorí priblížia celý okruh tém okolo autora a hry a svojím komentovaním mizanscén sú prví kritici inscenácie. Ak ich niekto počúva," poznamenala s úsmevom a ďalej dodala: "A či už režisér dramaturga potrebuje alebo nie, je vec osobnostného založenia režiséra. Je pravda, že som sa viackrát stretla s režisérmi, ktorí majú partnera v scénografovi. Často majú títo scénografi také vzdelanie a talent, že vedia v rámci hry priniesť scénou, vizuálnym nápadom také podnety, ktoré sú podstatné pre celkovú režijnú koncepciu, takže je tým partnerstvám rozumiem."

Každé divadlo má špecifického diváka. Aký je podľa Dömeovej divák Astorky? "Mení sa to za tých tridsať rokov, ako sa mení naša spoločnosť, ale myslím si, že k nám chodia diváci, ktorí oceňujú hodnotné predlohy a nie sú zameraní na komédie ľahšie typu. Aj naši diváci majú veľmi radi humor, podobný, aký máme aj my. Vieme sa v inscenáciách z nadhľadu pozerať i na smutné veci a podávať ich groteskným či absurdným spôsobom."