Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Alexandra Duchnoviča nazývajú Komenským Podkarpatska

Divadlo Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove uvedie v piatok 20. marca o 17.00 h premiéru rozprávky Pán Keby v rusínskom jazyku. Hru Heleny Bendovej a Mira Chorváta režíruje Marcel Štrkoň. Na snímke zo skúšky 16. marca 2015, vpravo „Ona“ (Zuzana Kovalčíková), druhý sprava „Pán Keby“ (Vladimír Čema), uprostred „On“ (Michal Iľkanin), vľavo pozadí „Bábika“ (Daniela Libezňuková), druhá zľava „Pajác“ (Vladimíra Brehová). Foto: FOTO TASR – Milan Kapusta

Alexander Duchnovič patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov národného hnutia rusínsko-ukrajinského obyvateľstva Slovenska, Poľska a západnej Ukrajiny.

Prešov/Bratislava 29. marca (TASR) – Alexander Duchnovič patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov národného hnutia rusínsko-ukrajinského obyvateľstva Slovenska, Poľska a západnej Ukrajiny. Bol pedagógom, etnografom, folkloristom, spisovateľom, básnikom, dramatikom a publicistom. Vydával školské učebnice, zakladal školy, knižnice, múzeá, rôzne spolky a organizácie. Na východnom Slovensku zriadil prvý internát pre deti z chudobných rodín. V polovici 19. storočia bol ústrednou postavou kultúrneho života veriacich prešovskej gréckokatolíckej eparchie. V pondelok 30. marca uplynie 150 rokov od jeho úmrtia.

Duchnovič je považovaný za jedného z hlavných tvorcov koncepcie samostatného rusínskeho národa na východnom Slovensku, Zakarpatskej Ukrajine a Haliči. Najväčší prínos pre pozdvihnutie národného povedomia Rusínov a Ukrajincov malo jeho pedagogicko-osvetové pôsobenie v Prešove (1844-1865). Ako pedagóg na gréckokatolíckom gymnáziu (učil ruský a latinský jazyk), školský inšpektor i cirkevný hodnostár sa snažil zlepšovať život vidieckeho obyvateľstva. Študentov učil v rodnom jazyku, v škole venoval pozornosť základom poľnohospodárskych prác, záhradníctvu a ovocinárstvu. Je autorom mnohých učebníc, ktoré boli dlhé roky jedinými príručkami používanými v ukrajinských školách: v roku 1847 vydal v Budíne prvý rusínsko-ukrajinský šlabikár napísaný národným jazykom Knyžycja čytaľnaja dľa načynajuščych (v roku 1852 bol cisárskym patentom zakázaný), 1857 vyšla v Ľvove pedagogická práca Narodnaja pedagogija v poľzu učylyšč i učytelej seľskych (prvá príručka z pedagogiky a metodiky výučby na ľudových školách).

Alexander Duchnovič sa narodil 24. apríla 1803 v obci Topoľa, okres Snina v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Mestskú školu i gymnázium navštevoval v Užhorode (dnes Ukrajina). V rokoch 1821-1823 študoval filozofiu v Košiciach a po štúdiu teológie v Užhorode ho v roku 1827 vysvätili za kňaza. Krátko pôsobil v kancelárii gréckokatolíckeho biskupstva, potom bol učiteľom (1830-1833, Užhorod), kňazom v obciach Komloš, Chmeľov, Beloveža i biskupským notárom (1838-1844, Užhorod). V roku 1844 sa stal kanonikom v Prešove. V roku 1847 sa venoval aj politickému dianiu, ako zástupca prešovského biskupstva sa zúčastnil na poslednom uhorskom stavovskom sneme. Počas pobytu v Bratislave sa zoznámil s predstaviteľmi slovenského národného obrodenia Ľudovítom Štúrom, Bohuslavom Nosákom-Nazebudovom, Petrom Kellnerom-Hostinským (boli redaktormi Slovenských národných novín). V roku 1848 sa stal členom skupiny Adolfa Ivanova Dobrianskeho-Sačurova, ktorá viedla ukrajinské národné a politické úsilie v revolučnom Uhorsku a vypracovala prvý národný politický program Ukrajincov v Uhorsku, v duchu ich zjednotenia s Ukrajincami v Haliči. V máji 1849 bol za svoje názory väznený, v tom istom roku ho zvolili za člena župného výboru Šarišskej župy.

V roku 1850 založil Duchnovič vzdelávaciu a literárnu inštitúciu Literaturnoje zavedenije Prjaševskoje (Prešovský literárny spolok 1850-1853). Spolok vydal prvý ukrajinský kalendár, tri ročníky almanachu Pozdravlenje Uhorskich Rusinov, 12 kníh a jeho práce boli pozitívne prijímané aj v Haliči. V tomto období založil aj prvú požičovňu kníh. Prikladal im veľký význam. Sám mal veľkú knižnicu, ktorú venoval kláštoru v Krásnom Brode s tým, aby bola sprístupnená verejnosti. V roku 1862 založil spolu s ďalšími predstaviteľmi rusínsko-ukrajinského národného hnutia Obščestvo svjatoho Ioanna Krestitelja i Predteči (Spolok sv. Jána Krstiteľa, 1862-1874). Spolok podporoval v štúdiu na stredných a vysokých školách chudobných rusínskych študentov. Zaisťoval im ubytovanie, stravu, učebné pomôcky i literatúru. V roku 1864 vznikol internát, v ktorom žilo 54 študentov. Duchnovič podporoval študentov aj v Haliči. Išlo mu však o celkové pozdvihnutie vidieka. Vydal niekoľko prác z liečiteľskej tematiky, písal recepty na prípravu jedál z divorastúcich rastlín a plodov. V roku 1848 vydal prácu O narodach krajňanskych ili Karpatorosach uhorskych pod Beskydom v Zemplinskoj, Ungskoj i Šariskoj stolyci žyvuščych, ktorá mala etnologický charakter a opisuje dejiny osídlenia, faunu, flóru, poľnohospodárstvo a hospodárstvo, život Rusínov i Ukrajincov východoslovenského regiónu. V 1853 vydal historickú prácu náučného charakteru Instinnaja Istarija Karpato-Rusov ili Uhorskych Rusinov, mala patriotický charakter a jej úlohou bolo prebudiť v podkarpatskom ľude záujem o vlastnú históriu a vytvoriť si tak vzťah k rodnej reči a svojim tradíciám. Duchnovič zbieral hudobný folklór, zhudobnil mnohé básne. Napísal modlitebné knihy, aj dve divadelné hry: Dobroditeľ prevyšajet bahatstvo a Holovnyj tarabanščik.

Alexander Duchnovič zomrel 30. marca 1865 v Prešove. Od roku 1990 je po ňom pomenované rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove.